A zrazu nie je nik, kto by plával proti🌝
Splynula som s prúdom.
Predstavy, predstavy, predstavy, vždy sa všetky rozbijú, netreba lipnúť na žiadnej, to je sloboda🐥🍳
Klientka: Bože, celé sme to spolu prežili my dve, to je brutal!
Ja: A vidíš, už je to preč. Akoby sa to ani nestalo. Len pocity s tým spojené sa víria v Tebe, ale príbeh už dávno skončil🤗
Príbehy končia. Nové začínajú. A tak stále dokola. Len tvoj prístup k nim už nie je život ohrozujúci. Už vieš, ako sa veci majú a nechávaš to byť. Nech sa akýkoľvek príbeh ukáže, si s ním úplne v pohode, v zmysle nevnímaš ho ako určujúci a nevyhnutný na to, aby trvale menil tvoje pocity, podľa toho, ako sa vyvíja, resp. nevyvíja. I keď má svoje úskalia a myseľ sa doň chce zapojiť, lebo tá potrebuje tú šťavu, nechávaš ho plynúť. Chce to prax😁
Neriešením sa dráma vyčerpá. Neriešenie neznamená, že nebudeš robiť nič, ale že to nebude zasahovať to, kým skutočne si, a vtedy sa nereaguje z pozície dotknutej osobnosti, ale z bytia, ktoré je nemenné a nevyčerpateľné. Už sa nebojíš prejaviť alebo mlčať, lebo ťa nikto a nič neohrozuje. Potom sa veci dejú v súlade s tým, ako to má byť, nie podľa predstáv mysle, ktorá s tým bojuje, hodnotí, a tak to celé len komplikuje.
Vždy je to dobre! Ty nie si tým príbehom, ktorý sa ti deje. Príbeh neurčuje, ako sa máš alebo nemáš mať. To je príliš krátkozraké a unavujúce. Už sa viac v pominuteľných príbehoch nestrácaš. A život plynie sám. Ľahko.
Tie roky deväťdesiate…
A potom sa odhalí, že život nepotrebuje neustále zásahy. Že sa deje sám.
To, čo sa kedysi ukazovalo ako problém, sa môže objavovať aj naďalej. Rozdiel je v tom, že už nie je potrebné sa toho chytať, robiť z toho osobnú drámu a bojovať s tým. Sloboda je oveľa obyčajnejšia, než si predstavuješ. Program sa hrá, ale ty už naň nenaskakuješ. Ani ťa už veľmi nezaujíma:D
Koľko energie si za život minula snahou zmeniť niečo, čo sa aj tak odohrávalo samo? Koľko síl si vložila do snahy mať všetko pod kontrolou, byť lepšia, duchovnejšia, dokonalejšia, prijateľnejšia? Porátaj to🧐
Možno si si myslela, že keď to celé raz prejde a ty to prekukneš, prídu už len príjemné pocity, pokoj a harmónia. Že zmizne strach, hnev, smútok alebo choroba.
Lenže život sa vôbec nemusí zmeniť.
Telo ďalej prežíva svoje programy. Prichádzajú ľahké aj náročné dni. Objavujú sa emócie, myšlienky, radosť i sklamanie. Niekedy je slnečno, inokedy riadne prší.
Mení sa však niečo podstatnejšie.
Postupne mizne ten, kto si myslel, že to všetko musí riadiť, opravovať a zachraňovať. Ten, kto neustále hodnotil realitu a bojoval s tým, čo je. Ten, kto veril, že šťastie príde až vtedy, keď sa život začne odohrávať a druhí správať podľa jeho predstáv.
Po spadnutí opony sa ukáže, že to, čo si celý čas hľadala, nikdy nebolo mimo teba. Že nič nechýbalo. Že aj uprostred obyčajného dňa, uprostred smiechu, únavy, bolesti či potešenia, je prítomné niečo nemenné. Niečo, čo nepotrebuje byť dosiahnuté a čo sa ani nikdy nestratilo. Bolo to tu vždy. Je to úplne iná forma vnímania reality a asi sa to ani nedá dať do slov:) Zbytočne.
Je to spokojnosť na všetkých úrovniach bytia, ale nie dokonalosť vnímaná ľudským okom. Proste to je. A ja som tým;)
Keď si padla do jamy srdcovej💞
Život má rôzne podoby. Sám ťa navedie na najprirodzenejšiu cestu. Čokoľvek je príliš závislé na niečom inom, je krehké a väčšinou na pokraji zániku. Zodpovednosť znamená to, že sa navzájom vedieme k samostatnosti, nie k ešte väčšej závislosti. Pokiaľ je na nás naviazaný život niekoho druhého, je podstatné, akým spôsobom túto činnosť vykonávame a ako svoje okolie ovplyvňujeme.
Predstavy a domnienky sú len vynútením si nejakého stavu, ktorý potrebujem cítiť, aby mi s druhým bolo dobre. Neexistuje ideálny návod na to, ako by to presne v mojom prípade malo vyzerať. Ale existuje pravda, ktorá ma vždy nasmeruje, i keď myseľ o tom nič nevie a starý známy program ma núti robiť vzťahové kotrmelce.
Nikdy nevieš, pri kom sa to ako prejaví, to nie je v tvojej moci, preto ani pátranie po príčine a jej zdanlivé nájdenie neprinesie dlhodobé rozhrešenie. Lebo život sa nepýta, či si dostatočne edukovaná a vyzenovaná v tejto oblasti. Čo však môžeš tušiť, vždy to odhalí pravdu o tom, ako to v skutočnosti v sebe máš. Aké naučené programy o láske a jej podobách si si počas života osvojila a teraz si ich priamo či nepriamo vynucuješ. Ak si hladná po láske, máš potrebu v druhom hľadať vykúpenie, hráš hru na dobré dievčatko, ten najnedostupnejší terén to pekne z teba vytiahne.
Láska je všetko, nielen tá partnerská. Tá je len najviac preferovaná a viditeľná. Všetci ju akože chcú, ale nie každý ju musí zažívať. Možno sa nájdeš v iných jej podobách🎁 Preto netreba hľadať spasenie zvonku. Keď sa to pretne, sa to pretne, možno aj bezbolestne, keď nie, tak sa nič nedeje🙂
Nebojuj s tým, čo je, boj so životom končí predčasnou smrťou😜