Autor Wonder Lady Alice

Publikované

Včera som plakala, dnes sa smejem🌞 Normálny život.

Nie je dôležité to, či to bude tak alebo onak. Dosaď si svoju situáciu. Každý príbeh je jedinečný a prístup k danej veci dokáže veľa zmeniť aj keď samotný dej sa odohráva “nepriaznivo”. Najlepšie je nemať žiadny prístup a dovoliť si nevedieť. Bungee jumping bez lana.

Keď tam nie je ten pocit, ako by to malo byť a ako to chcem ja a keď sa opustí strach z toho celého bububu, tak sa to napokon môže udiať úplne mimo naučených konceptov mysle. A napriek tomu to bude fungovať. Pretože to neriadim a už vôbec nie obmedzeným vnímaním mysle, ktorá sa stále niečoho bojí a niečo sa jej nepáči a podľa toho ťa núti konať. 

Nie sú len dve konečné možnosti, ktoré dookola predhadzuje tvoja hlava. Možností je nekonečno a žiadna z nich ma nedesí. Ani jedna možnosť nemá prednosť. Je to jedno, ako to bude. V tom je ten kľúč. Nechať to byť/žiť a zároveň nič neodmietať. Neexistuje iná cesta, ako tá z bytia, existencie, absolútna. Takže sa nikdy nie je čoho báť aj keď sa bojíš, pretože sa nič v skutočnosti nedeje😁 Nemáš tu čo pokaziť. 

A tak si teraz zaspievame, lalalalalaaa💃🏼

Publikované

Život nepotrebuje zmysel, aby bol. Zmyslom je samotné žitie.

Niet čo opraviť, zmeniť ani vynechať. Ničomu sa nedalo vyhnúť. Nikým iným sa stať. Na nikoho sa hnevať. Nič ľutovať. Láska v rôznych variáciách pretkáva tento príbeh a ja už neurčujem jeho tok. 

Až teraz začína skutočné dobrodružstvo✌️

Čo príde? Neviem. Čo mi život nadelí? Je to úplne jedno. Čo sa zajtra udeje? Netrápim sa tým. V tomto uvedomení nie je žiadne pnutie, stres, tlak na scenár príbehu, potreba mať to pod kontrolou.

38 spevavých liet v tomto konečnom tele, skrze ktoré ochutnávam slobodu nesmrteľnosti ukrytú v ničom. Ostáva len plné vnímanie toho, čo je, bez potreby z toho niečo vycucať a získať. Proste život v jeho najpravdivejšej podobe.

Je to neopakovateľná jazda a nemám na nej dôvod sa trápiť, keďže moja podstata sa odráža vo všetkom, lebo ja som Život sám🥳

Ďakujem🙏

Aj v dočasnom, obyčajnom živote môžeš cítiť nekonečno a slobodu, keď sa prestaneš upínať na to byť niekým konkrétnym, s maskou ktorú ti bohviekto nasadil.

Publikované

V predstavách mysle budú vždy pochybnosti

Kým sa ťa to dotýka, vyvoláva to v tebe reakciu, dovtedy to v tvojom živote zostáva. Nerobíš nič nesprávne. Len je tam stále ten náboj, ktorý to celé živí a prejavuje sa. Môžeš tomu rozumieť. Môžeš vedieť, že ti to ubližuje. Môžeš sa snažiť to zastaviť, vysvetliť si, snažiť sa ovládnuť. Ale ak to v tebe ešte dýcha, bude sa to diať ďalej. 

Nastane moment a samo to vyhasne. Bez fanfár a s nevyhnutným prebudením. Stalo sa to najlepšie, čo mohlo. Jednoducho sa to udeje, ale ty si nič neurobila. Hra skončí a energia sa presmeruje inde. Len mysli sa to nepáči. Vytvára dojem, že ak by to bolo podľa jej predstáv, tak sa určite budeš cítiť lepšie:)

Lenže k čomu máš výhrady, to mentálne najviac priťahuješ. Bolí to stotožnenie s ponukou mysle. Bolí ten príbeh, nie skutočnosť.

Preto funguje prestať sa zaoberať druhým a otočiť pozornosť do seba. Nepýtať sa prečo to robí, čo tým myslí, ako to s ním je. Ale čo je v tom moje? Prečo sa ma to dotýka, čo to vo mne spúšťa, s čím to rezonuje? Cesta von je opačná, najprv treba vojsť dnu. 

Interpretácie situácií kľudne nechaj bokom. Myseľ ich bude vytvárať, ale realita sa deje vždy len teraz, v tomto okamihu. Minulosť už nie je. A to, čo príde, ešte neexistuje. Každý podnet môžeš stretnúť nanovo. Bez nánosu starých príbehov. Ako zvedavé dieťa objavujúce svet.

Nemusíš si nič niesť so sebou do ďalšieho dňa. To je návyk mysle, ktorá si myslí, že zaoberaním sa danou vecou ju vyrieši. Nevyrieši. Pretože myšlienky sú fikcia. Chodia bez dovolenia, ako sa im zachce, nie je v tom žiadny poriadok.

Utrpenie vzniká, keď sa zasekneš v príbehu, keď sa držíš toho, čo už nie je, alebo sa snažíš kontrolovať to, čo ešte neprišlo. Ale to, čo sa stalo, už pominulo. A to, čo bude, nevieš. Zostáva len tento moment. Čistý, otvorený, nezaseknutý.

Myšlienky tu budú stále. Ale nemusíš sa nimi zahnať do slepej uličky. Odkrytím skutočnosti takej, aká je, stráca ilúzia punc exkluzivity a seriál končí. A potom už len žiješ, jak to prichádza, a je to úplne v pohode, nech sa ukáže čokoľvek.