PREJAV NÁKLONNOSTI

V slove náklonnosť som po osobnej skúsenosti našla ukrytý výraz nakloniť sa k svojmu klonu. Znamená to prejaviť city človeku bez toho, aby som ho zašliapla alebo udusila. Len sa tak ľahučko k nemu nakloním. Môžem ho pohladiť, rukou alebo slovom, podľa toho, čo je bližšie. Dokonca ho môžem pobozkať, nie len perami, ale aj úctou či povzbudením.

Nakloním sa a pošepkám mu to, čo skutočne cítim, aj keď ho vôbec nemusím dobre poznať. Nevidím dôvod, nakláňať sa len k tým, ktorých som si vložila do svojej osobnej ohrádky. Nechcem obmedzovať svoj prejav lásky len preto, aby som sa pridržiavala rôznych pravidiel a hier, ktoré sa v spoločnosti tradujú. Teraz je ešte skoro, tu si to už prepásla, veď to nie je tvoj frajer, preboha, tá teta na teba musela pozerať ako puk…

Chcem sa o svoje pocity deliť, pretože sú pekné a autentické. Takto je to pre mňa prirodzené. Neskrýva sa za tým žiadny bočný úmysel ani potreba nasýtenia, práve naopak, tak ako som ja plná, túžim sa s týmto bohatstvom podeliť. Rozdávať z dostatku prináša rovnováhu. Dobre sa po tomto akte cíti odosielateľ i adresát. Nevzniká tam potom žiadny dlh. Už sa to len naučiť prijímať a veriť tomu, že nás niekto môže mať rád aj len tak. Ako sme. Práve teraz. Bez naťahovaní gumiek na gaťoch.

Vzájomne sa nasycovať nie kvôli prázdnote vo svojom vnútri, ale preto, lebo je to potešenie a je v tom život. Vyjadriť si lásku aj bez jej onálepkovania. Ten druhý je nakoniec aj tak len môj klon. Čiže dnes sa už po prstoch neklepnem, keď budem chcieť prejaviť svoje city, jednoducho to urobím, nemám viac čo stratiť, za drobné boľavé pichnutie pri srdci to aj tak stále stojí. A v konečnom dôsledku poteším len samu seba. Lebo ja som ty a naopak.

#klon #naklon #naklonit #sa #naklonnost #ja #som #ty #tysija #zena #muz #priatel #priatelka #teta #ujo #cudzinec #laska #cit #ucta #pohladenie #syty #hladnemu #neveri #ruka #slovo #bozk #sam #sama #spolu #spolupraca

VYČKAJ ČASU

Teraz čakám. Niekedy sa oplatí vyčkať, avšak nie túžobne ako na spasenie či nedočkavo ako na príchod trolejbusu 201, ale čakať v zmysle netlačiť, poddať sa, ale nie utopiť, vydržať, ale nie obetovať (sa), melancholicky, ale nie s pátosom, trpezlivo, avšak nie naschvál, aha! ja čakám, a ty to vôbec nevieš oceniť!

Povzniesť sa nad ťažobu vlastného tela, nad sužujúci pocit, ktorý občas čakanie sprevádza, kedy to už bude? Kedy to už bude nemá s čakaním nič spoločné. V čakaní je ukryté prázdno, ktoré si mimovoľne trhá vlasy, občas z dlhej chvíle zajačí, a má chuť ujsť.

Hej, prázdno uniká samo pred sebou. Kým sa o to snaží, lebo ešte nevie oceniť stav bodu nula, kedy všetko zlé už skončilo a to dobré ešte nezačalo, prichádza o možnosť uvoľniť sa, nechať to žiť, furt sa v tom musí hrabať, niečo ešte doupraviť, povyberať posledné smietky zapichnuté v zadku, slintajúc vykukovať von oknom a zároveň prešľapovať na mieste. Čo si tak zvoliť pokojnú plavbu po prúde?, prihovára sa mi.

Keď sa montujem do procesu dozrievania čakania, znova a znova sa ocitám len v tom, čo už viem, tým si zabraňujem vstúpiť do nepoznateľného. Toho, čo nevychádza z mojej minulosti, skúsenosti, prečítanosti, bolesti ani radosti, ale toho, čo si v tejto chvíli absolútne nedokážem predstaviť, pretože to v mojej realite ešte neexistuje. Jakživ to tam nebolo.

Sníval sa mi sen, ktorý priamo odkazoval na symboliku budúcnosti, takto sa zobrazuje budúcnosť v mystických kruhoch, vravel môj sen, a tam za nepoškvrneným snehobielym turínskym plátnom bol človek, ktorý sa kúpal vo vani, hm, niekto by čakal múdrosť sveta odvekú, aspoň egyptské kúpele s prorockými maľbami na stenách, ale bohapusto je to len kúpajúci sa sused v umakartovej vani. Naša budúcnosť.

Tak sa mi uľavilo. Netreba to komplikovať. Nechám to Byť. Nech si to po mňa príde, keď budem najmenej pripravená. Dovtedy sa ešte trošku počvachtám v zamrznutom bazéne.

#cakanie #na #godota #waiting #for #tonight

KRÁTKY PRÍBEH


Škriatok Bellanius uprene hľadí pred seba. Zrkadlová krajina navôkol je jeho obrazom. Neraz sa v nej z nepozornosti pošmykne a pri spomalenom páde si detailne obzrie každučký chlp svojej, ako sa mylne domnieva, hladučkej tváričky, ktorá sa priam skvostne odráža v jagavom skupenstve stuhnutej rieky tichučko tečúcej pod ním.

Zamrzol Ti flow. Pošepne niekto.

V bundičke utkanej z roztopeného tyrkysu, kameňa podporujúceho harmonické vyjadrenie myšlienok a pocitov, vníma tlkot jediného srdca, ktoré svojím eufonickým bubnovaním rytmicky pooddeľuje zrno od pliev, nebo od zeme, deň od noci, mňa od teba, ľad od ľadu, čas od času.

Praskajú tektonické dosky, zmrznuté ľadové kusiská nedbalo pukajú, zavýjajú bolesťou a pomaly sa roztekajú dolinou ako balkánska zmrzlina v slovenskom kornútku.

Škriatka táto rozpohybovaná apokalypsa už nerozhodí a zotrváva vo svojej stabilnej pozícii hory. Röntgenovým pohľadom roztápa ľadové masy v dosahu svojho výnimočného zraku a povráva sa, že tam stojí celý svetelný rok.

#slovenskyraj