Kategória: S KOŽOU NA TRH

Väčšinou si myslíme, že plačeme, pretože sme smutní. Aj to je pravda. Plač je však prepojený s naším nervovým systémom. Predstavuje prirodzený impulz nášho tela k sebaregulácii.

To je dôvod, prečo sa nám, keď sa cítime nahnevaní alebo preťažení, nahrnú slzy do očí. Naše telo potrebuje uvoľnenie. Ide o biologickú reakciu.

Slzy obsahujú oxytocín a endorfíny. Plač aktivuje parasympatický nervový systém, čím privádza telo späť do rovnováhy – homeostázy. Pomáha nám vyrovnať sa a upokojuje naše telo. Plač je krokom tela z režimu boja alebo úteku.

Preto sa po plači cítime uvoľnene a pokojne. Aktivácia parasympatického nervového systému má upokojujúci účinok a hladina stresového hormónu kortizolu sa znižuje.

Zadržiavanie sĺz nás môže udržiavať vo vychýlenom emočnom stave. DOVOĽME SI PLAKAŤ. Ak potrebujeme osobný priestor a súkromie, doprajme si ho.

Mnohí ľudia sa za plač ospravedlňujú, hanbia sa. Slzy sú prirodzeným spôsobom, akým naše telo hľadá rovnováhu – pomocnú ruku.

Rozlišujeme medzi akútnym plačom, ktorý signalizuje potreby v prítomnosti, „tu a teraz“, a spomienkovým plačom, ktorý sa viac viaže na nevybitú energiu nahromadenú v tele z minulosti. Niekedy sa oba druhy plaču kombinujú. Ak si dovolíme voľne plynúci plač, nemusí sa v nás potom hromadiť.

Zaujímavosťou je, že keďže plač súvisí s emóciami a tie sú prepojené s časťou nášho vzťahového mozgu (tzv. limbickým systémom), je liečivé, keď nám niekto naslúcha a prijíma tento prejav bez nevyžiadaných rád. Vidím to pri terapiách aj v osobnom živote… Sú to silné a ľudské chvíle, ktoré, ak im dovolíme prebehnúť, prehlbujú blízkosť.

A čo vy? Dovoľujete si plakať? Ako sa cítite, keď plačete alebo keď by ste mali plakať pred ostatnými ľuďmi? Ako sa cítite po plači? Ako reagujete, keď niekto vo vašom okolí plače?

#terapia #emocie #plac

Prežívanie vnútornej nepohody, smútku a zlej nálady je vysoko subjektívne. Niekedy sa cítime zle, hoci nie je zjavný dôvod. Môže toho na nás byť jednoducho veľa, nemáme na seba toľko času, koľko by sme potrebovali, neustále plníme niečie požiadavky. Hoci žijeme v pohode, celé sme si to napríklad predstavovali inak. Za vnútorným rozladom môže byť nespočetné množstvo dôvodov a mnohé sú vnútorného charakteru – nemusíme sa nutne stretávať s „náročnými udalosťami“.

Prečo často skrývame, že sa necítime dobre? Jedným z dôvodov je strach, ako na to zareaguje ten, komu sa zveríme. Ak sa totiž konečne otvoríme a on našu situáciu opäť zľahčí: veď ti nič nechýba, nemáš dôvod byť nešťastný, sú aj horšie veci. Potvrdí tým naše pochybnosti a vedie nás k tomu, že si začneme vyčítať svoje pocity. Je dôležité veriť tomu, čo cítim. Myšlienky sú jazykom mozgu, ale pocity sú jazykom tela.

Ľudia žijúci podľa svojho falošného ideálu, ktorý si vytvorili o tom, akí by mali byť – môžu pocítiť hlboké sklamanie. Aj keď dosiahnu svoje ciele a naplnia predstavy o sebe, šťastie a spokojnosť sa nemusia dostaviť. Miesto radosti cítia prázdnotu, ktorú sa často snažia potlačiť maskou, presviedčajúc seba aj okolie, že všetko je v poriadku. Priznať si, že to, čo dosiahli, ich nenapĺňa, môže byť ťažké, lebo to vyžaduje odvahu pripustiť, že možno nešli za tým, čo je skutočne pre nich.

Pozitívny posun však nastáva v momente, keď si človek dovolí úprimne sa pozrieť do svojho vnútra a priznať si svoje pocity. Tento krok nie je prejavom zlyhania, ale naopak odvahou vydať sa cestou, ktorá vedie k autenticite a hlbšiemu prepojeniu so sebou samým. Priznanie, že veci nie sú také, ako sme očakávali, otvára dvere k poznaniu toho, čo nás naozaj napĺňa a k čomu skutočne smerujeme. V tomto procese prichádza úľava – vyberáme si život, ktorý je v súlade s naším pravým Ja, kde dosiahnuté úspechy a spokojnosť vychádzajú z nášho vnútorného presvedčenia, nie z predstáv či očakávaní.

Sebapoznanie a prijatie vlastných pocitov nám tak umožňuje žiť život, ktorý je naozaj náš – autentický, napĺňajúci a v poriadku pre nás. Je prirodzené cítiť sa rôzne, dovoľte si to, a keď potrebujete, požiadajte o pomoc.

TIP: Keď ťa trápia negatívne myšlienky, skúšaj ich len pozorovať. Akoby si sa pozeral na iného človeka, ktorý má tvoje myšlienky. A potom si daj otázku: ako by si sa voči danému človeku zachoval? A správaj sa tak k sebe.

#myslienky #pocity #terapia 

Vnímam, že odkedy som sama sebou, hoci si ľudia všeličo do mňa projektujú, tak sa mi v živote ľahšie lúči s tým, čo mi nevyhovuje a snaží sa ma okabátiť. Mám pocit, že tých výziev je ešte viac, ale už ma to netrápi. A síce žiadny happy end sa zatiaľ nekoná, ale ja som asi najviac rada za ostatných 36 rokov.

Keď začneš byť sama sebou, svet je zmätený. Má tendenciu sa vyjadrovať. Ale pravda je, že mu to neprináleží. A preto – nemusíš reagovať. Sprevádzaj sa svojím strachom žiť seba – každý deň o kúsok viac. Svet sa neprispôsobí. Pretože si tým tvoríš svet úplne nový.

Byť sama sebou znamená prekopať celý hodnotový aj názorový systém, všetky presvedčenia a naučené štandardy vypovedajúce o Tvojom bytí. Proste začni úplne z iného konca.

Kamkoľvek prídem, tam sa stávam súčasťou príbehu. Žijem teraz. Minulosť ma viac nezaťažuje a budúcnosť mi zacláňa ten nádherný západ slnka predo mnou. Chcem si ho vychutnať. Dovoľujem to sama sebe.

Ako čas plynie, prestaneš mať chuť počúvať prázdne reči. Byť s negatívnymi ľuďmi a zostať na miestach, ktoré sa Ti nepáčia. Časom prestaneš mať nutkanie smiať sa vďaka ľuďom, ktorí nie sú vtipní, pomáhať tým, ktorí ani nepoďakujú a milovať tých, ktorí si to nezaslúžia. Časom prestaneš mať nutkanie hádať sa, trvať na svojom, ospravedlňovať sa, obhajovať a od nikoho nič neočakávať. Postupom času si začneš
chrániť svoje súkromie, staneš sa viac selektívnejšou a starostlivo si budeš vyberať komu dáš miesto pri stole svojho života.

Možno je šťastný koniec to, že ​​sa zamiluješ do svojho života, nájdeš šťastie v drobných chvíľach, ktoré ho tvoria. Prijmi radosť z týchto jednoduchých pôžitkov, ktoré vyživia Tvoju dušu a zapália iskru Tvojho ducha.

Podstata happy endu spočíva v hýčkaní každodenných pokladov, ktoré prinášajú svetlo a radosť do Tvojho života. Ponorením sa do aktivít, ktoré pozdvihnú Tvoju dušu a roztancujú vášeň srdca, si vypestuješ hlboký pocit spokojnosti a naplnenia.

Prijmi krásu prítomného okamihu a oslavuj požehnanie, ktoré Ťa obklopuje.

Po náhlom vytriezvení z nepríjemných životných okolností sa človeku nechce veriť lepším zajtrajškom. Nejde to hneď, ale postupná dôvera v to, že sa to udialo v Tvoj prospech, ti nakoniec prinesie väčšiu silu a pochopenie samej seba. Rozhodla si sa super! Nenechaj si vziať svoj život, lebo niekto iný s ním nesúhlasí. Ži tak, aby sa to v prvom rade páčilo TEBE🙏

Všetko je v poriadku, lebo si zistila, že už Ťa nič neohrozuje, Tvoj život je hitparáda❤️

#cmuk

Kedysi som aj ja bola osobou, čo nebola nikdy pokojná, keď sa veci nedoriešili. Keď mi nedávali zmysel. Mala som milión otázok. A potrebovala som na všetko odpoveď a potrebovala som ju hneď. Lenže na niektoré otázky odpovede nie sú, niekedy to trvá i roky. Pri niektorých otázkach tú odpoveď nikdy nebudeme počuť nahlas. Nikto ju pred nami nevysloví. A u iných sa nám pre zmenu nebude páčiť.

Byť človekom je zaujímavý proces, ktorý keď Vás baví, tak dokážete pozorovať všetko a všetkých naokolo bez nutkania napĺňať sa odpoveďami. Pozorovať, a tým myslím i vnímať a počúvať, je občas náročné, obzvlášť, keď pozorujeme aj samých seba. Zisťujeme, v koľkých oblastiach sme sa splietli. Že to všetko bolo úplne inak. Ako sme sa takto mohli okabátiť? A čo ak sme sa nie. Čo ak sme to celé mali priamo pod nosom, len sme to nechceli vidieť? Nedozrel na to ešte ten čas.

Dávať všetkému zmysel. Až z toho nakoniec nedáva zmysel nič. A v tomto bode, keď už žiadne ďalšie odpovede nechceme, sme vyhrali. Boj so sebou samými. Byť človekom je krásny veľký otáznik. Je to nekonečný proces poznávania, prehlbovania toho, čo už vieme, odhaľovania toho, na čo sme zabudli. Jeden krok dopredu a tri späť. Zrkadlo. Labyrint, ktorý si staviame sami. Z otáznika nakoniec aj tak ostane len bodka. V konečnom dôsledku totiž na tom až tak nezáleží. Je to jedno, lebo sme Jedno;)

Ja som ten podstatný článok vo svojom prežívaní, cez ktorý to celé prechádza, skrze ktorý sa ten dej tvorí. Bezo mňa by nebolo nič. Ani ten Fero, čo ma sklamal. Tak prečo by mal on určovať, ako sa budem po zvyšok svojho života cítiť? Ja som tá, čo miluje a je milovaná. Odo mňa to prúdi. Ja milujem jeho skrze seba, keď tam fyzicky je, ale prečo by som nemohla skrze seba milovať aj keď tam oproti nik nestojí? Láska nemusí byť adresovaná, aby mala zmysel. Ona tu je bez ohľadu na to, či ju vnímame alebo nie. Či ju chceme alebo nechceme.

Každý má svoj príbeh a vidieť v ňom seba, ako tú najpodstatnejšiu časť, je oslobodzujúce. Žime naše príbehy naplno, aj v smútku a radosti. Ono vždy sú to tie isté emócie len stoja oproti sebe. Bez dňa nie je noc. Bez smútku nie je radosť. A tak stále dokola. Všetko tu má svoje miesto. Čomu sa brániš, to pretrvá.

#let #it #be