Väčšinou si myslíme, že plačeme, pretože sme smutní. Aj to je pravda. Plač je však prepojený s naším nervovým systémom. Predstavuje prirodzený impulz nášho tela k sebaregulácii.
To je dôvod, prečo sa nám, keď sa cítime nahnevaní alebo preťažení, nahrnú slzy do očí. Naše telo potrebuje uvoľnenie. Ide o biologickú reakciu.
Slzy obsahujú oxytocín a endorfíny. Plač aktivuje parasympatický nervový systém, čím privádza telo späť do rovnováhy – homeostázy. Pomáha nám vyrovnať sa a upokojuje naše telo. Plač je krokom tela z režimu boja alebo úteku.
Preto sa po plači cítime uvoľnene a pokojne. Aktivácia parasympatického nervového systému má upokojujúci účinok a hladina stresového hormónu kortizolu sa znižuje.
Zadržiavanie sĺz nás môže udržiavať vo vychýlenom emočnom stave. DOVOĽME SI PLAKAŤ. Ak potrebujeme osobný priestor a súkromie, doprajme si ho.
Mnohí ľudia sa za plač ospravedlňujú, hanbia sa. Slzy sú prirodzeným spôsobom, akým naše telo hľadá rovnováhu – pomocnú ruku.
Rozlišujeme medzi akútnym plačom, ktorý signalizuje potreby v prítomnosti, „tu a teraz“, a spomienkovým plačom, ktorý sa viac viaže na nevybitú energiu nahromadenú v tele z minulosti. Niekedy sa oba druhy plaču kombinujú. Ak si dovolíme voľne plynúci plač, nemusí sa v nás potom hromadiť.
Zaujímavosťou je, že keďže plač súvisí s emóciami a tie sú prepojené s časťou nášho vzťahového mozgu (tzv. limbickým systémom), je liečivé, keď nám niekto naslúcha a prijíma tento prejav bez nevyžiadaných rád. Vidím to pri terapiách aj v osobnom živote… Sú to silné a ľudské chvíle, ktoré, ak im dovolíme prebehnúť, prehlbujú blízkosť.
A čo vy? Dovoľujete si plakať? Ako sa cítite, keď plačete alebo keď by ste mali plakať pred ostatnými ľuďmi? Ako sa cítite po plači? Ako reagujete, keď niekto vo vašom okolí plače?
#terapia #emocie #plac