AKO BY SA VOLAL TVOJ PRÍBEH🐬

Život je náročný, dokiaľ ho taký vnímame. To je väčšinou vtedy, keď sa nám zbúrajú všetky ilúzie a vzdušné zámky, ktoré sme si počas neho vytvorili. A o tom to celé je. Búrať všetko, čo mi už neslúži, nebáť sa toho, odplakať to, vyhnevať sa, aj sa stokrát v tom zacykliť, ale nakoniec si vyhrnúť rukávy a začať stavať to nové a funkčné. Nevidieť v tom tú “náročnosť”, ale chuť robiť si život lepším a krajším.

Život vo svojej podstate nie je o dosahovaní cieľov, zapĺňaní prázdnoty domami, dovolenkami, mužmi a ženami, aj keď to k nemu na prvý pohľad patrí a je ťažké sa tejto predstavy úplne vzdať. Stačí však na nej len prestať lipnúť. Pripustiť, že to môže byť aj inak. A ono sa to vyvinie. Samo.

Život je o každodennosti, o sekundách, ktoré zažívame tu a teraz. O pominuteľných chvíľkach, keď sa neupíname na to, čo bolo alebo čo bude. Lebo len premýšľanie o minulosti a plánovanie budúcnosti, ktorá sa nevyvíja podľa našich predstáv, je náročné. Len naše sny a ilúzie sú náročné. Len naše chcenie je zaťažujúce. Nejako sme si to vydupkali a ono to, kurňa, nefunguje.

Keď prestaneme úzkostlivo visieť na tom, ako by to malo byť, domýšľať si, nasilu sa niekam pchať, chcieť len toto a tamto už nie, vtedy sa to zjednoduší, lebo prestaneme hodnotiť, rozdeľovať svoj život na to dobré a na to čo už podľa nás dobré nie je. Je to len náš filter. Vyberám si cukrovinky čierny princ, tak prečo sa mi do toho kixuje niečo iné?

To je život, veselá počítačová hra, niekde začínaš a niekde končíš, ale keď sa naveky zasekneš v prvom leveli, lebo je tam pekná grafika a síce Ťa už trikrát zastrelili, ale tu chceš ostať, tak sa nikdy nedostaneš vyššie a nezistíš, čo si pre Teba tvorcovia pripravili v ďalšom kole.

Vždy sa Ti totiž po ceste otvoria poklady, o ktorých teraz nemáš ani tušenie. Aj keď to momentálne bolí a krvácajú Ti už ruky, ako sa toho nechceš za svet pustiť, otoč to, aj len na chvíľu, a uvidíš. Hraj sa, skúšaj, objavuj a nevzdávaj sa. Je to len hra a ty si na rade v tomto ťahu.

Prítomnosť nie je náročná, len zotrvávanie jednou nohou v minulosti a druhou v budúcnosti je vyčerpávajúce. Tak sa uvoľni a zvoľni. O nič v skutočnosti nejde.

SEBA-NAPLNENIE & SEBA-DÔVERA

Žiť z vlastných dostupných zdrojov je prejavom sebahodnoty. Mám (si) čo ponúknuť a z toho môžem čerpať. Osamelí sa cítime, ak o sebe pochybujeme a máme pocit, že nemáme svetu, druhým, čo ponúknuť.

Bez egoizmu neprejdeme k láske, preto sa k nej potrebujeme dostať skrze seba. Od seba k druhým. Nie naopak. Willfried Nelles vo svojej knihe Život nemá zpátečku hovorí, že vo vývoji sa posúvame k slobode tým, keď milujeme seba aj tých druhých, to je skutočná láska. Tá však môže prísť, až keď prejdeme vlastným egoizmom a nájdeme toho Spravodlivého vo svojom srdci.

Poďme spoločne objaviť tú Láskavosť v nás, ktorá vie, že aj keď sme túto situáciu nezvládli úplne podľa svojich predstáv, neubudlo z našej sebahodnoty. Nie sme menej, ako sme boli pred hodinou.

✨Kto povie, čo je pre mňa dobré, keď to nepoviem ja? 
✨Kto skutočne môže za moje pocity? 
✨Čo sa stane, ak začnem rešpektovať svoje potreby? 

Pocity a emócie sú signálom k tomu, čo mám pre seba urobiť.

Zmenu môžeme vykonať, až keď sa začneme brať vážne. Akceptovaním samých seba sa dokážeme prehupnúť do konania, činu, ktorý potrebujeme spraviť.

Kríza nám ponúka priestor preskladať svoju hierarchiu hodnôt. A nakoniec sa dopracovať k tomu, že som láskyhodná a láskyschopná živá bytosť.

OSTROV FEŠÁKOV

Najviac sa bojíme odsúdenia druhými, ale za tým je ukrytá naša vlastná nespokojnosť s nami, čo ak budú mať tí druhí pravdu?

Sebaposudzovanie nás zráža na kolená. Každý však v sebe máme ten žiarivý kus dokonalosti (nie perfekcionizmu), ale takej hrejivej dostatočnosti, s ktorou sme občas v spojení, ale často na ňu zabúdame. Je to väčšia časť nás samých, ktorú môžeme vyživiť. Akokoľvek nám je prirodzené. Meditáciou, rozjímaním, modlitbou, prechádzkou, spirituálnou praxou alebo aj dobrým žitím, nezištným prístupom k životu, otvorenosťou k učeniu sa.

Všetko, čo robíme, čo sa o sebe učíme, sa stáva hnojivom na podporu tejto veľkolepej zložky v nás. A táto sýta bytosť v nás potom nemôže byť nikým nijako poškvrnená, nie je spiatočnícka, jej pôvab nikdy neupadne, pretože žije vo vyššej sfére vedomia, ktoré je dostupné tu a teraz.

Čo vyživujeme a podporujeme, to rastie. A ako iste vieme, kvalitným hnojivom sú aj sračky. Krajšie povedané zdanlivé chyby a omyly, ktoré robíme, pretože vďaka nim sa učíme a rastieme. A to je pohonná hmota večnej prirodzenosti a večného tela. V skutočnosti nám to pridáva ďalší rozmer, odtieň, nádych, stávame sa farebnejšími.

Žatva prichádza po utrpení. Poučení sa z vlastných tráum aj zlyhaní. A to, čo si z toho vezmeme, vyživí tú čistotu v nás, zrazu je to jasné a tak priezračné. Nemusí to byť jednoduché. Ale je v tom určitá dávka bezpečia. Mám sa kam v sebe vrátiť. Toto je moje doma. Som síce otlčený a možno trochu bezradný, ale viem viac ako som vedel včera. Všetko ostatné opadne a pohltí to zem.

Neberme to ako trest, učíme sa naprieč celým vývojom ľudstva. Každý kúsok pokory a milosti, ktoré na tejto ceste získame, pozdvihne našu vnútornú dokonalosť a pravosť. Vyživiť to nesmrteľné v nás. Prevziať plnú zodpovednosť za svoje slová, myšlienky aj činy. Vyleštime ten náš vnútorný drahokam. Je v poriadku robiť chyby, inak by to každoročné predvianočné upratovanie stratilo svoje čaro. A potom získame niečo nevyčísliteľnej hodnoty.

Čakám Vás na ostrove. Moji milí fešáci a fešáčky. Všetci ste krásni a hodnotní. Bez rozdielu. Ako od Mattela s čírom na hlave.

Krása je v očiach toho, kto sa pozerá.

ODPUSTILA SOM (SI)

🌼 Odpustiť znamená milovať. Seba. Ľúbiť sa. Tak silno, že som za každých okolností na seba dobrá. Láskavá. Že som k sebe milá a zhovievavá a mám so sebou trpezlivosť. Hlavne vtedy, keď sa to nedeje.

🌼 Odpustiť znamená ošetriť svoje srdce. Resuscitovať ho tu a teraz. Nenechať do neho pichať ostrými nástrojmi len preto, lebo mám obrovský strach. Dovoliť svojmu srdcu zostať otvorené a sálajúce, ale nie zneužívané.

🌼 Odpustiť znamená Mať sa. Tak, že keď sa samej seba dotknem, cítim každú bunku v tele. Život, ktorý mnou prúdi. Odpustiť je ako roztopiť svoje ľadové kráľovstvo v horúcej vani.

🌼 Odpustením si uctím svoju autentickosť. Nie je v tom žiadny tlak, žiadne musím ani chcem. Prichádza spontánne. Odpustenie sa nedá vynútiť.

🌼 Vlna odpustenia vezme všetkých. Niekedy vidíme druhých ako naše tŕne v nohách. Vďaka za to. Bez nich by sme ďaleko nezašli. Vždy to je cez neho alebo ňu. Cez to, pred čím si zatvárame oči i srdce.

🌼 Vidím v Tebe to malé bezradné dieťa, ktoré nevie. Nedokáže. Samo potrebuje pomoc. Ako koná stratené dieťa v dospelom tele? Zranený človek Ti predsa nemôže ublížiť. Len mu to uznaj. Buď prvý, kto ho konečne uvidí. Pravdivo. Aj keď to nie je lahodný pohľad. Odsúdiš ho? Keď uvidíš jeho, tak spoznáš aj seba. A objímeš ho. Prijatím. Uznáš to, čo si predtým nevidel. Omilostenie v priamom prenose.

🌼 Vidíš teraz tú iskru? Ten božský nábeh na kráľa či kráľovnú školského plesu? Teraz sa nimi už pokojne môžeš stať, neohrozuje Ťa viac nič. Odpustenie je cesta, ako uvidieť v sebe aj druhých to vzácne, čarovné, to ohromujúco dobré, neutopiť sa v sebazničujúcej melódii. Aby sme odpustili, niekedy musíme opustiť. Zanechať za sebou tú starú rozžutú pásku a pustiť si novú pieseň cez bluetooth.

🌼 Odpustením Ťa pripúšťam k sebe a milujem bez podmienok. Žijem s Tebou v ľahkosti a obklopení. Odpustenie je pre mňa vyslobodenie z nepochopenia. Teraz už viem, kto si. Vďaka Tebe som sa našla. Odpustenie je o uvoľnení dlhu. Voči sebe aj voči Tebe. Je to stíšenie a iskra milosti, ktorá nami prechádza.

🌼 Odpustenie je Duchom bezpodmienečnej lásky. Agent Milosti, konzultant Súcitu. Žiari svetlom porozumenia a vnútorného poznania.