Kategória: STÁLE SA UČÍME

Publikované

CITLIVOSŤ

To je sila, nie slabosť. Je rozdiel medzi citlivosťou a precitlivelosťou. Keď sme citliví, nemáme potrebu v sebe zadržiavať a hromadiť emócie, pocity, myšlienky, postoje. Nevytvárame si odpor k druhým a svetu. Energia prúdi voľne a cítime sa. Ja Ťa cítim. Ako sa vraví, keď sa neuvidíme, tak sa nahmatáme. Citlivosť je našich 5 zmyslov a otvára ten šiesty. Rastie, keď rastieme aj my. Akonáhle je z nás stojatá voda, tuchneme, zaprdievame a nehýbeme sa, stávame sa necitlivými.

Citlivosť nám pomáha byť ľudskejšími, uzemňuje nás a uzdravuje. Ukazuje, že dokážeme fungovať v priestore s druhými. Sme vnímavejší, tak sa každý na nás lepí. Všetci chcú byť prijímaní a videní, v priestore citlivého človeka je to jedinečná príležitosť. Cíť ma a uviď ma, ach, túžim po tom najviac na svete. Citlivosť neuniká, zostáva a rozumie. Neubi ju palicou. Pre tentokrát neuteč. Zostaň a zdieľaj, čo sa s Tebou deje.

Je čas, aby sme sa stali rodičmi sami sebe. Vedeli si povedať dosť alebo pohni sa, už si v predĺžení. Citlivosť vie, kedy potrebuješ pomoc a bez hanby o ňu požiada. Rozpúšťa nenávisť a nevyhľadáva tmavé kúty bolesti. Citlivosť je sila otvorenosti. Je ako výdych po zadržaní dychu. Citliví ľudia ovládajú umenie správneho prístupu. Ako pristupovať k veciam správnym spôsobom? Byť láskavý, ale aj prísny, keď treba. Citlivosť je dar, nie prekliatie.

Citlivý človek je poslucháč. Počúva oboma ušami. Dovolí Ti najprv si vytvoriť vlastný priestor dôvery, k nemu, k situácii, krúži okolo ako čajka a vyčká, kým nepovieš: Som pripravený/á. A potom sa Ťa dotkne. Netlačí na Teba, nechá Ťa byť svojím. Citlivosť okamžite rozpozná nerovnováhu. To, že nám potom hlava do toho kecá je iná vec, ale citlivosť vie, čo nám už neslúži. V tlaku sa necíti dobre. Omdlieva. Je jej zle.

Citlivosť sa rada učí. Je to umenie, ktoré dokážeš rozvinúť a keď sa naučíš citlivosti, budeš v pohode. Zraniteľný, otvorený a nahý, ale tak skutočne silný a spojený so životom. Budeš cítiť, ako Tebou prenikne aj jemný vánok, aký si ľahký, priechodný a vzdušný, ako mäkkosť premení nielen Tvoje srdce, ale i telo. Citlivosť nás jedného dňa povedie naspäť domov. Otvorme jej dvere, prosím.

#citlivost #sensitivity

Publikované

NIKDY NIE JE NESKORO

🦀Nikdy nie je neskoro cítiť sa dobre vo svojej koži, v tele, v srdci. 

🦀Nikdy nie je neskoro vystúpiť z bolesti. Vstať, oprášiť kolená, obzrieť sa za minulosťou, usmiať sa na ňu, poláskať jej krvilačné drápy a rozbehnúť sa hopsajúcim krokom do nových výziev.

🦀Nikdy nie je neskoro vyrovnať sa s tým, čo bolo, a začať sa tešiť, len tak, každý deň, každý raz.

🦀Nikdy nie je neskoro pustiť sa budúcnosti a nelipnúť na nej.

🦀Nikdy nie je neskoro uznať svoje prehry, zlyhania, ublíženia. Mrzí ma to.

🦀Nikdy nie je neskoro prepáčiť. 

🦀Nikdy nie je neskoro zamilovať sa do svojej prítomnosti.

🦀Nikdy nie je neskoro splniť si svoje sny. 

🦀Nikdy nie je neskoro na dobré jedlo, teplú náruč, ledabolý úsmev, vôňu človeka, na lásku.

🦀Nikdy nie je neskoro rozplynúť sa vo vlastnom bytí.

🦀Nikdy nie je neskoro mať Ťa v srdci.

🦀Nikdy nie je neskoro nebáť sa.

🦀Nikdy nie je neskoro na roztomilé hlúposti.

🦀Nikdy nie je neskoro mať 35, ale byť nekonečnou študentkou s iskrou v oku.

🦀Nikdy nie je neskoro byť totálny a nesmrteľný vo večnom okamihu života.

🦀Aj s posratými gaťami sa dajú robiť kroky vpred, len to bude vôňa iná, bude to smrad. 

🦀Nikdy nie je neskoro premeniť smrad na vôňu. Na arómu zblíženia.

Publikované

POTRAVA BOHOV – NEZIŠTNOSŤ

My všetci sme schopní uzdravovať seba i ostatných pomocou naplnenia svojho vyššieho zámeru. Zem dokážeme uzdraviť vďaka napĺňaniu kolektívneho vyššieho zámeru. Všetci potrebujeme nájsť svoj vyšší zmysel. Precítiť vo svojom vnútri jeho vibráciu a nechať ju rozplynúť sa vo všetkých bunkách nášho tela.

Potrebujeme, aby náš vyšší zmysel prúdil do našich vzťahov a do všetkých našich činov. To je podmienka trvalej a udržateľnej prosperity. Tak často sme zaneprázdnení sami sebou, svojou vlastnou bublinou existencie, že naše sebecké činy poškodzujú celok. Nedávajú nám zmysel, uzatvárajú nám prístup k výžive, či už ide o potravu alebo lásku. Odstrihujú nás od ostatných.

Všetko, čo dávame, taktiež dostávame. Dávanie bez očakávania uvoľňuje liečivé prúdy, lieči nás i celok a dáva nám zmysel. Nezištné dávanie seba zo srdca a s radosťou, z pretekajúceho pohára nášho bytia – to je sila, ktorá hýbe horami.

Otázočky:
*Prečo a ako dávate? Očakávate za to niečo naspäť?
*Ako môžete najviac poslúžiť prostredníctvom svojho vyššieho zámeru?

Publikované

AKO BY SA VOLAL TVOJ PRÍBEH🐬

Život je náročný, dokiaľ ho taký vnímame. To je väčšinou vtedy, keď sa nám zbúrajú všetky ilúzie a vzdušné zámky, ktoré sme si počas neho vytvorili. A o tom to celé je. Búrať všetko, čo mi už neslúži, nebáť sa toho, odplakať to, vyhnevať sa, aj sa stokrát v tom zacykliť, ale nakoniec si vyhrnúť rukávy a začať stavať to nové a funkčné. Nevidieť v tom tú “náročnosť”, ale chuť robiť si život lepším a krajším.

Život vo svojej podstate nie je o dosahovaní cieľov, zapĺňaní prázdnoty domami, dovolenkami, mužmi a ženami, aj keď to k nemu na prvý pohľad patrí a je ťažké sa tejto predstavy úplne vzdať. Stačí však na nej len prestať lipnúť. Pripustiť, že to môže byť aj inak. A ono sa to vyvinie. Samo.

Život je o každodennosti, o sekundách, ktoré zažívame tu a teraz. O pominuteľných chvíľkach, keď sa neupíname na to, čo bolo alebo čo bude. Lebo len premýšľanie o minulosti a plánovanie budúcnosti, ktorá sa nevyvíja podľa našich predstáv, je náročné. Len naše sny a ilúzie sú náročné. Len naše chcenie je zaťažujúce. Nejako sme si to vydupkali a ono to, kurňa, nefunguje.

Keď prestaneme úzkostlivo visieť na tom, ako by to malo byť, domýšľať si, nasilu sa niekam pchať, chcieť len toto a tamto už nie, vtedy sa to zjednoduší, lebo prestaneme hodnotiť, rozdeľovať svoj život na to dobré a na to čo už podľa nás dobré nie je. Je to len náš filter. Vyberám si cukrovinky čierny princ, tak prečo sa mi do toho kixuje niečo iné?

To je život, veselá počítačová hra, niekde začínaš a niekde končíš, ale keď sa naveky zasekneš v prvom leveli, lebo je tam pekná grafika a síce Ťa už trikrát zastrelili, ale tu chceš ostať, tak sa nikdy nedostaneš vyššie a nezistíš, čo si pre Teba tvorcovia pripravili v ďalšom kole.

Vždy sa Ti totiž po ceste otvoria poklady, o ktorých teraz nemáš ani tušenie. Aj keď to momentálne bolí a krvácajú Ti už ruky, ako sa toho nechceš za svet pustiť, otoč to, aj len na chvíľu, a uvidíš. Hraj sa, skúšaj, objavuj a nevzdávaj sa. Je to len hra a ty si na rade v tomto ťahu.

Prítomnosť nie je náročná, len zotrvávanie jednou nohou v minulosti a druhou v budúcnosti je vyčerpávajúce. Tak sa uvoľni a zvoľni. O nič v skutočnosti nejde.