V dávnych časoch ľudia na Novolunie v Blížencoch vychádzali na vysoké kopce a čakali na vietor. Keď zafúkal, rozplietli si vrkoče, rozpustili vlasy a požiadali ducha vetra, aby odvial všetky myšlienky, ktorými stvorili svoj doterajší život a priniesol im nové, radostné, svieže myšlienky, nápady, podnety na tvorbu novej kapitoly životného príbehu. Ak máte chuť, môžete to skúsiť tiež.
V každom prípade je to čas vhodný na to, aby sme sa pozreli na svoj život z pozície Tvorcu, pozorovali, akými myšlienkami sme si ho vytvorili a zhodnotili, či sú naše prevažujúce myšlienky, ale aj spoločnosť, v ktorej ich zdieľame, ešte vhodné, či je to, ako myslíme, aké informácie prijímame, ale aj odovzdávame, v súlade s tým, aký život túžime stvoriť, ako má náš príbeh pokračovať, tak, aby bol v súlade s naším vedomím, ale aj podvedomými potrebami, aby naše ľudské Ja žilo príbeh, ktorý mu diktuje jeho Božské dvojča.
Tá, ktorá príliš miluje, príliš hlboko cíti, príliš často sa pýta, príliš veľa túži. Zaberá veľa miesta, svojím smiechom, krivkami, úprimnosťou, sexualitou. Jej prítomnosť je veľká ako strom, majestátna ako hora. Jej energia vyplní každú štrbinu v miestnosti.
Privádza do rozpakov svojou vytrvalou chuťou, prílišnou vášňou. Chce všetko, príliš veľa šťastia, príliš veľa času osamote, príliš veľa potešenia. Prejde cez síru, kalnú rieku aj pekelný oheň, aby si s nimi potykala. Riskuje všetko, aby utíšila trápenie svojho srdca i tela. To ju robí nebezpečnou.
Ach, tá prílišná žena. Príliš silná, dynamická, pravdivá, emocionálna, inteligentná, intenzívna, pekná, príliš tučná alebo tenká, príliš ťažká, citlivá, divoká, zastrašujúca, úspešná, šťastná, potrebná – je príliš.
Mala by sa trochu upokojiť a ponížiť. Niekto by ju mal vrátiť na slušnejšie miesto. Niekto by jej to mal povedať. Pst. Príliš veľa žien bolo po stáročia udupávaných. Bojíme sa ich veľkej prítomnosti, spôsobu, akým vzbudzujú rešpekt a ovládajú pravdivosť svojich citov.
Som tu. Priveľká žena s príliš nežným srdcom a mnohými emóciami. Chcem veľa spravodlivosti, úprimnosti, priestoru, ľahkosti, intimity, úcty, aby bolo vidno, že mi rozumieš, aby si mi venoval pozornosť a dodržal svoje sľuby.
Aj ty si „príliš“ emocionálna alebo chaotická? Prosím Ťa, prijmi všetko, čím si, s celou svojou hĺbkou a nesmiernosťou. Zachovaj si svoju dôstojnosť a nikdy sa nevzdávaj, zažiar naplno. Veď čo🤷🏼♀️
Zabudni na všetko, čo si o sebe počula. Tvoj prebytok je dar. Ó, áno, tá, ktorá dokáže vyliečiť, podnietiť, uvoľniť a rezať priamo do srdca vecí. Neboj sa tohto daru a nedovoľ nikomu, aby Ťa oň pripravil. Tvoje prekypovanie je mágia, je to liek.Môže zmeniť svet.
Všetky vekmi ospevované ženy, tie, ktoré sa zapísali do histórie, tie, ktoré prepožičali svoj hlas, aby veľa zmenili a odvážne si dovolili byť samy sebou, všetky boli priveľkými ženami! Tak, prosím, buď tiež Žena. Pýtaj sa. Hľadaj. Rozvíjaj svoje túžby. Pohybuj sa. Cíť. Buď sebou. Rozvlň tento život, zmajstruj svoje plamene a doplň to celé o zimomriavky.
Nebráň druhým, aby boli šťastní, aj keď sám momentálne nie si. Teš sa z nádeje iných i keď o svoju si prišiel. Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Po strate vždy niečo nové získaš, aj keď to bude len dobrý pocit, že si to celé zvládol. Odíď sa niekam vyvetrať, veľmi Ti to pomôže poodstúpiť od situácie a akoby sa od všetkého vzdiališ až to stratí svoj vplyv na Teba. Vytriezvenie z ilúzií mi prinieslo zmierenie.
Tak dlho si sedela vo svojom tieni, až nadišiel konečne čas pozdvihnúť hlávku hore a dovoliť slnku, nech presvetlí Tvoju tvár. Vstaň a opráš svoje šaty, sú celé zašpinené od planých slov a nenaplnených klamstiev. Svet trpezlivo čaká na to, aby si ukázala, kým po tom celom skutočne si. Tvoje jazvy už nie sú hanbou sveta, chcú byť videné a uznané, tak sa ukáž v plnej kráse.
Si viac než si oni myslia, že zvládneš byť. Nemajú tucha, kto stojí pred nimi. Hodná a zasluhujúca si lásku, život v jeho najkrajšej podobe a nezameniteľný pokoj. Tak vylez z tej jaskyne a postav sa do slnka, nech Ti jeho lúče opália strachom a bolesťou vyblednutú pokožku. Je čas, aby Ťa uvideli v pravde, pre ktorú si sa narodila. Predstav nám, čo sa zrodilo v tme, keď nik o Teba nestál, a ty si precitla do podoby, ktorej silu nezvládne poňať každý.
Nebuď smutná, moja milovaná, prehováram k Tebe nežne. Všetko bude v poriadku, teraz je energia veľmi vypätá, buď na seba dobrá a staraj sa o svoje duševné pohodlie, na ničom inom nezáleží. Mám Ťa rada a myslím na Teba. Posielam Ti pozitívnu silu, ktorá Ťa pozdvihne a upokojí. Si kompletná a dokonalá, veci sa usporiadajú. Ver tomu a buď k sebe láskavá. Myslím na nás a cítim pritom vďačnosť a pokoru. Som zmierená so životom a ty budeš čochvíľa tiež❤️
Morena, do vody hodená. Slanosť ju pozdvihuje. Morena, žena spálená. Púštny kvet.
Najradšej kráča. Morena, znovuzrodená.
Tu na ostrove. Stratila som slová. Prichádzam na to, že fakt je všetko tak, ako to je. Netreba sa upínať, prepínať ani vypínať. Treba chcieť žiť. Ráno sa zobudiť. Ísť von. Naladiť sa. Len tak si pískať. Aj keď to veľmi neviem. Ale tu to vôbec nevadí. Nič tu nie je smerodajné. Je jedno s (ni)kým a za akých okolností. Dôležité je porozumieť reči žblnkotajúch vĺn vo svojom žalúdku. Aj voda je každý deň iná. Niekedy pokojná, inokedy rozbúrená a divá. Býva tmavá so svetlým prelivom, ale aj zelená s bordovou čiapkou za studena. Nevie byť rovnaká a ani sa o to nesnaží. Prečo by to robila?
Je mi takto dobre. Takisto mi bude aj doma. Nezáleží na tom, kde si, ale ako sa máš.
Voda sa nevyhýba nebezpečným miestam ani hlbinám a nič ju neprinúti, aby stratila svoju vlastnú podstatu. Zostáva verná sama sebe za každých okolností. Je to frajerka!
Každý deň ma vlny unesú do nekonečnosti. Vtedy zabudnem aj na to, ako sa volám. Nechýba mi moja identita. Som len rybka bez rybára. Keď sa zahľadím na stopy v piesku, aj tak ich všetky zmyje čas. Či je prítomnosť mocnejšia ako minulosť? Ach, veď aj táto sekunda už je pasé.
Niektoré veci stratili zmysel. Dobre im tak. Už viac nepotrebujem všakovaké uistenia, barličky, pomôcky k tomu, aby som sa cítila lepšie, aby som si odôvodňovala každú jednu akciu a rozhodnutie, stačí mi len brať život tak, ako sa ukazuje, prichádza sám od seba. Som jeho hosť. A neberiem ho smrteľne vážne. Na to je vyhradený úplne iný čas.
Nenaskakujem na žabomyšie vojny, skôr na kraboračie:) Nenechám sa vtiahnuť do negativity, lebo si už nepotrebujem nič dokázať. Neotupela som, uvoľnila sa.
A potom vždy zazvoní zvonec a rozprávky je koniec.
