AKO SA CÍTIŠ?

Prežívanie vnútornej nepohody, smútku a zlej nálady je vysoko subjektívne. Niekedy sa cítime zle, hoci nie je zjavný dôvod. Môže toho na nás byť jednoducho veľa, nemáme na seba toľko času, koľko by sme potrebovali, neustále plníme niečie požiadavky. Hoci žijeme v pohode, celé sme si to napríklad predstavovali inak. Za vnútorným rozladom môže byť nespočetné množstvo dôvodov a mnohé sú vnútorného charakteru – nemusíme sa nutne stretávať s „náročnými udalosťami“.

Prečo často skrývame, že sa necítime dobre? Jedným z dôvodov je strach, ako na to zareaguje ten, komu sa zveríme. Ak sa totiž konečne otvoríme a on našu situáciu opäť zľahčí: veď ti nič nechýba, nemáš dôvod byť nešťastný, sú aj horšie veci. Potvrdí tým naše pochybnosti a vedie nás k tomu, že si začneme vyčítať svoje pocity. Je dôležité veriť tomu, čo cítim. Myšlienky sú jazykom mozgu, ale pocity sú jazykom tela.

Ľudia žijúci podľa svojho falošného ideálu, ktorý si vytvorili o tom, akí by mali byť – môžu pocítiť hlboké sklamanie. Aj keď dosiahnu svoje ciele a naplnia predstavy o sebe, šťastie a spokojnosť sa nemusia dostaviť. Miesto radosti cítia prázdnotu, ktorú sa často snažia potlačiť maskou, presviedčajúc seba aj okolie, že všetko je v poriadku. Priznať si, že to, čo dosiahli, ich nenapĺňa, môže byť ťažké, lebo to vyžaduje odvahu pripustiť, že možno nešli za tým, čo je skutočne pre nich.

Pozitívny posun však nastáva v momente, keď si človek dovolí úprimne sa pozrieť do svojho vnútra a priznať si svoje pocity. Tento krok nie je prejavom zlyhania, ale naopak odvahou vydať sa cestou, ktorá vedie k autenticite a hlbšiemu prepojeniu so sebou samým. Priznanie, že veci nie sú také, ako sme očakávali, otvára dvere k poznaniu toho, čo nás naozaj napĺňa a k čomu skutočne smerujeme. V tomto procese prichádza úľava – vyberáme si život, ktorý je v súlade s naším pravým Ja, kde dosiahnuté úspechy a spokojnosť vychádzajú z nášho vnútorného presvedčenia, nie z predstáv či očakávaní.

Sebapoznanie a prijatie vlastných pocitov nám tak umožňuje žiť život, ktorý je naozaj náš – autentický, napĺňajúci a v poriadku pre nás. Je prirodzené cítiť sa rôzne, dovoľte si to, a keď potrebujete, požiadajte o pomoc.

TIP: Keď ťa trápia negatívne myšlienky, skúšaj ich len pozorovať. Akoby si sa pozeral na iného človeka, ktorý má tvoje myšlienky. A potom si daj otázku: ako by si sa voči danému človeku zachoval? A správaj sa tak k sebe.

#myslienky #pocity #terapia 

🍀Šťastie je naozaj prospešné pre telo, ale to smútok rozvinul silu Tvojej mysle.

Vnímam, že odkedy som sama sebou, hoci si ľudia všeličo do mňa projektujú, tak sa mi v živote ľahšie lúči s tým, čo mi nevyhovuje a snaží sa ma okabátiť. Mám pocit, že tých výziev je ešte viac, ale už ma to netrápi. A síce žiadny happy end sa zatiaľ nekoná, ale ja som asi najviac rada za ostatných 36 rokov.

Keď začneš byť sama sebou, svet je zmätený. Má tendenciu sa vyjadrovať. Ale pravda je, že mu to neprináleží. A preto – nemusíš reagovať. Sprevádzaj sa svojím strachom žiť seba – každý deň o kúsok viac. Svet sa neprispôsobí. Pretože si tým tvoríš svet úplne nový.

Byť sama sebou znamená prekopať celý hodnotový aj názorový systém, všetky presvedčenia a naučené štandardy vypovedajúce o Tvojom bytí. Proste začni úplne z iného konca.

Kamkoľvek prídem, tam sa stávam súčasťou príbehu. Žijem teraz. Minulosť ma viac nezaťažuje a budúcnosť mi zacláňa ten nádherný západ slnka predo mnou. Chcem si ho vychutnať. Dovoľujem to sama sebe.

Ako čas plynie, prestaneš mať chuť počúvať prázdne reči. Byť s negatívnymi ľuďmi a zostať na miestach, ktoré sa Ti nepáčia. Časom prestaneš mať nutkanie smiať sa vďaka ľuďom, ktorí nie sú vtipní, pomáhať tým, ktorí ani nepoďakujú a milovať tých, ktorí si to nezaslúžia. Časom prestaneš mať nutkanie hádať sa, trvať na svojom, ospravedlňovať sa, obhajovať a od nikoho nič neočakávať. Postupom času si začneš
chrániť svoje súkromie, staneš sa viac selektívnejšou a starostlivo si budeš vyberať komu dáš miesto pri stole svojho života.

Možno je šťastný koniec to, že ​​sa zamiluješ do svojho života, nájdeš šťastie v drobných chvíľach, ktoré ho tvoria. Prijmi radosť z týchto jednoduchých pôžitkov, ktoré vyživia Tvoju dušu a zapália iskru Tvojho ducha.

Podstata happy endu spočíva v hýčkaní každodenných pokladov, ktoré prinášajú svetlo a radosť do Tvojho života. Ponorením sa do aktivít, ktoré pozdvihnú Tvoju dušu a roztancujú vášeň srdca, si vypestuješ hlboký pocit spokojnosti a naplnenia.

Prijmi krásu prítomného okamihu a oslavuj požehnanie, ktoré Ťa obklopuje.

Po náhlom vytriezvení z nepríjemných životných okolností sa človeku nechce veriť lepším zajtrajškom. Nejde to hneď, ale postupná dôvera v to, že sa to udialo v Tvoj prospech, ti nakoniec prinesie väčšiu silu a pochopenie samej seba. Rozhodla si sa super! Nenechaj si vziať svoj život, lebo niekto iný s ním nesúhlasí. Ži tak, aby sa to v prvom rade páčilo TEBE🙏

Všetko je v poriadku, lebo si zistila, že už Ťa nič neohrozuje, Tvoj život je hitparáda❤️

#cmuk

???

Kedysi som aj ja bola osobou, čo nebola nikdy pokojná, keď sa veci nedoriešili. Keď mi nedávali zmysel. Mala som milión otázok. A potrebovala som na všetko odpoveď a potrebovala som ju hneď. Lenže na niektoré otázky odpovede nie sú, niekedy to trvá i roky. Pri niektorých otázkach tú odpoveď nikdy nebudeme počuť nahlas. Nikto ju pred nami nevysloví. A u iných sa nám pre zmenu nebude páčiť.

Byť človekom je zaujímavý proces, ktorý keď Vás baví, tak dokážete pozorovať všetko a všetkých naokolo bez nutkania napĺňať sa odpoveďami. Pozorovať, a tým myslím i vnímať a počúvať, je občas náročné, obzvlášť, keď pozorujeme aj samých seba. Zisťujeme, v koľkých oblastiach sme sa splietli. Že to všetko bolo úplne inak. Ako sme sa takto mohli okabátiť? A čo ak sme sa nie. Čo ak sme to celé mali priamo pod nosom, len sme to nechceli vidieť? Nedozrel na to ešte ten čas.

Dávať všetkému zmysel. Až z toho nakoniec nedáva zmysel nič. A v tomto bode, keď už žiadne ďalšie odpovede nechceme, sme vyhrali. Boj so sebou samými. Byť človekom je krásny veľký otáznik. Je to nekonečný proces poznávania, prehlbovania toho, čo už vieme, odhaľovania toho, na čo sme zabudli. Jeden krok dopredu a tri späť. Zrkadlo. Labyrint, ktorý si staviame sami. Z otáznika nakoniec aj tak ostane len bodka. V konečnom dôsledku totiž na tom až tak nezáleží. Je to jedno, lebo sme Jedno;)

Ja som ten podstatný článok vo svojom prežívaní, cez ktorý to celé prechádza, skrze ktorý sa ten dej tvorí. Bezo mňa by nebolo nič. Ani ten Fero, čo ma sklamal. Tak prečo by mal on určovať, ako sa budem po zvyšok svojho života cítiť? Ja som tá, čo miluje a je milovaná. Odo mňa to prúdi. Ja milujem jeho skrze seba, keď tam fyzicky je, ale prečo by som nemohla skrze seba milovať aj keď tam oproti nik nestojí? Láska nemusí byť adresovaná, aby mala zmysel. Ona tu je bez ohľadu na to, či ju vnímame alebo nie. Či ju chceme alebo nechceme.

Každý má svoj príbeh a vidieť v ňom seba, ako tú najpodstatnejšiu časť, je oslobodzujúce. Žime naše príbehy naplno, aj v smútku a radosti. Ono vždy sú to tie isté emócie len stoja oproti sebe. Bez dňa nie je noc. Bez smútku nie je radosť. A tak stále dokola. Všetko tu má svoje miesto. Čomu sa brániš, to pretrvá.

#let #it #be

Cesta je Láska. Tá cesta je Život. Každodennosť je cieľ lásky.

Láska nie je závislá na objekte, ale je to vyžarovanie mojej subjektivity.
Je to vyžarovanie mojej duše.
Čím väčšie vyžarovanie, tým väčšia duša.
Láska je vyžarovanie mojej bytosti.
Čím viac sa rozšíria krídla mojej lásky, tým sa zväčší obloha môjho bytia. A bude ma obklopovať a šíriť sa všade.
Život je príležitosťou na rozkvet lásky. Aj len posledný výdych, posledná chvíľa na Zemi, ak môžeš byť láskou, nič ti neušlo.
Jediný okamih lásky sa rovná celej večnosti lásky. Just be loving.

Láska nemusí byť adresovaná. V momente, keď ju adresuješ, tak ju zničíš. Láska by mala byť ako dýchanie. Mala by to byť kvalita v Tebe. Kdekoľvek si, s kýmkoľvek si, dokonca aj keď si sám/sama, láska v Tebe stále preteká.

Otázkou teda nie je: byť do niekoho zamilovaný, ale byť láskou. Nezužujte svoju lásku len na jeden bod, oceán lásky tam celý nevtesnáte. Láska nie je malý potôčik. Láska je celé Tvoje bytie. Láska je Tvoja božskosť. Objekt lásky nerastie. Ty si Láska. Láska nie je závislá na objekte, ale je to vyžarovanie mojej osobitosti, ktorá sála z mojej duše. Keď budú takto svietiť všetci, je to hotový chrám. A nikto nebude stratený, lebo v Tebe sa zrkadlí láska množstva ďalších ľudí.

Tak láskujme, lásky❤️