Kategória: S KOŽOU NA TRH

🦋Trauma je ochorenie spomienkami, mení to, ako myslíme a cítime. Cestou k liečbe traumy je ovplyvniť tento systém. Srdce, trávenie a mozog spolu komunikujú prostredníctvom pneumogastrického nervu. Čo to znamená? Že emócie a myšlienky sa odzrkadľujú na tom, ako fungujú naše vnútornosti – tlkot srdca, rýchlosť a hĺbka dýchania, svalové napätie, trávenie, vylučovanie… akoby nám zovrelo vnútornosti. Pneumogastrický nerv sa označuje ako blúdivý. A cca 80% z neho vedie z tela do mozgu. A to treba využiť. Ako? Pohybom, rozprávaním a dýchaním. Ak sa zastavíme – spomalíme tep. Ak sa venujeme pohybu, cítime sa dobre. Ak pravidelne dýchame, uvoľníme sa. Spomína sa tiež všímavosť, teda mindfulness. Podľa štúdií cvičenie jogy výrazne zlepšuje stav traumatizovaného človeka.

🦋Zrútenie a odpojenie človeka od emócií je spojené so zažívacími problémami. Dochádza k spomaleniu činnosti srdca a k mäkkému dýchaniu. V okamihu kedy prevezme kontrolu dorzálny – vagový komplex, prestanú byť ostatní ľudia pre nás dôležití. Aj my prestaneme byť pre seba dôležití. Naše vedomie bude zostrené a prestaneme cítiť bolesť.

🦋Cestou k spracovaniu traumy je udalosť znovu začleniť do života.
🦋Traumu je možné prekonať vďaka odvahe a trpezlivosti.

🦋Cestou k uzdraveniu je prístup k emočnému mozgu a oprava/uzdravenie limbického systému – obnova normálnej funkcie amygdaly, všetkých tých bežných vecí, ako spánok, jedlo či vzťahy. Racionálny mozog nemá priame spojenie s emocionálnym. Jediná cesta vedie cez sebauvedomenie – všímavosť k sebe aj iným. Zdá sa, že trauma predovšetkým zasiahne emócie a práve uzdravenie emócií je cestou k spracovaniu traumy. V podstate sa snažíme obnoviť fungovanie mozgu v normálnej verzii. Mozog sa formuje používaním – je neuroplastický. Trauma časť mozgu vyradila, a tým nie sme schopní traumu spracovať. A my musíme toto fungovanie obnoviť, aby trauma mohla byť spracovaná.

🦋Trauma nás okráda o pocit, že máme život vo svojich rukách. A tak cestou je znovu prevziať zodpovednosť za svoju myseľ a telo. Nebáť sa myslieť a cítiť. Učiť sa stíšiť a zastaviť. Zachovať pokoj. Naučiť sa všímavosti a žiť v prítomnosti. A nemať pred sebou tajomstvá.

#trauma #bolest #emocie #terapia

Paralelný milenecký vzťah znamená, že sa s niekým intímne stýkate na dvoch miestach. Je jedno, či na emočnej alebo fyzickej rovine. V realite vášho života veľmi intímne prepájate svoj život s niekým v dvoch poliach. Keď máte veľmi intímny vzťah, znamená to, že si niekoho pustíte do svojej najintímnejšej zóny a vaše energetické polia sa navzájom veľmi ovplyvňujú.

Žijete dva životy.

A pritom ich musíte oddeľovať a držať neprepojené. To vytvára istý druh rozdvojenia. Naznačuje to oddelenosť, ktorú má dotyčný v sebe. Má v sebe oddelené nejaké časti, nejaké aspekty života, pri ktorých má podvedomé alebo vedomé presvedčenie, že nejdú prepojiť. Napríklad: láska a peniaze, túžba a stabilita, nežnosti a manželstvo, sex a dlhodobý vzťah… Odráža to nevieru, že všetky kvality, ktoré potrebujem k svojmu dobrému pocitu, môžem žiť v rámci jedného vzťahu.

V takomto prípade si vyberiete partnera s tou kvalitou, ktorá je pre vás najdôležitejšia. Na tie ostatné, „doplnkové“, rezignujete, alebo si ich dopĺňate niekde mimo partnerstva, pričom často tieto kvality u svojho partnera už ani nečakáte a ani sa nesnažíte rozvíjať. Sú i situácie, keď sa ony kvality v rámci partnerstva v prepojenej forme ponúkajú, ale človek, ktorý má v sebe presvedčenie o ich oddelenosti, sa v rámci svojho čiernobieleho videnia „buď jedno, alebo druhé“ zľakne a situáciu neprijíma. Bojí sa, že zmizne to druhé, kvôli čomu vo vzťahu je.

Napríklad môže existovať presvedčenie: Keď bude moja žena vášnivá a uvoľnená milenka, nebude už dobrou a spoľahlivou matkou našim deťom. I takto „podivne“ naše podvedomie môže byť nastavené. Ide o presvedčenie našich predkov, ktoré automaticky z nášho rodu vstrebávame. 

U žien sa môžeme napríklad stretnúť s presvedčením: Muž, ktorý je dobrým a pozorným milencom a oceňuje ženy, nie je vhodný pre manželstvo a otcovstvo. Majú podozrenie, že takýto muž bude neverný. Tým pádom nebude vytvárať stabilné zázemie. Radšej teda za manžela uprednostnia muža, ktorý má ako milenec značné „rezervy“.

Pokiaľ váš milenecký vzťah vedie k uvedomeniu si, v ktorých oblastiach veríte na oddelenosť, a ste ochotní s tým pracovať, potom môže dobre poslúžiť k ďalšiemu vývoju. Dáva vám možnosť utvárať svoj život smerom k prepojeniu rozdelených aspektov. Uvedomiť si, že na jednom mieste môžete mať ďaleko viac než bola minulá kolektívna skúsenosť na poli partnerstva. Môžete z týchto programov vykročiť. Fakt je možné mať všetko:)

Keď sme s tým správnym človekom, tak to funguje.

#parallel #universe #vztah #laska #je #nevera #trojuholnik #muz #zena #vasen #neznost #manzel #otec #milenec #manzelka #matka #milenka #partnerstvo #sex #stabilita #deti #tuzba #kvalita #intimita #zivot #fyzicky #psychicky #spojenie #pravost #funkcnost

Učíme se ako byť s tým, čo je nepríjemné. Keď poznáme mechanizmus fungovania, je pre nás jednoduchšie to prijať a rozvíjať láskavosť k sebe, a následne aj nefalšovanú láskavosť k druhým. Toto vnútorné nastavenie veľmi podporuje vnútorné liečenie. IFS je skvelá metóda prieskumu a liečenia vnútorného priestoru mladých uviaznutých a zranených častí v nás. A stále má čím prekvapiť!

Zdroj: Internal Family Systems Česko

#internal #family #systems #ifs #therapy #mindfulness #terapia #hnev #strach #smutok #znechutenie #sebalaska

Každý sa narodí so zraniteľnými časťami. Väčšina z nás sa však čoskoro – prostredníctvom interakcií s blízkymi alebo na základe traumatických zážitkov – naučí, že byť zraniteľný nie je bezpečné.

V dôsledku toho tieto detské časti zamykáme vo vnútri a robíme z nich vnútorných vyhnancov našej osobnosti. Niektorí ľudia majú to šťastie, že v ich živote boli osoby, ktoré na ich zraniteľnosť reagovali láskou, trpezlivosťou, nehou a starostlivosťou. Keďže vás vaši opatrovatelia prijali a objali, keď sa tieto vaše citlivé časti ukázali, naučili ste sa k týmto častiam pristupovať rovnakým spôsobom – s prijatím a láskou. Nemáte toľko vyhnancov.

Uvediem príklad. Simon vyrastal s poruchou učenia. Jeho starší brat bol dobrý žiak, ktorého doma aj v škole chválili za známky. Zo svojej bolesti a frustrácie bol Simon často ufňukaný, prehnane prítulný a vyžadoval matkinu pozornosť. Skôr než aby ho rodičia kritizovali alebo trestali za to, že sa tak správal, boli schopní vidieť bolesť, ktorá riadila jeho nezrelé správanie. Aj keď si stanovili limity vo chvíľach, keď sa jeho zranená časť prejavovala týmto náročným spôsobom, udržovali svoje srdcia otvorené, ale zároveň boli pevní. A čo je dôležitejšie, vytvorili si s ním taký vzťah, v ktorom sa cítil bezpečne a mohol im povedať o svojich pocitoch zlyhania.

Namiesto toho, aby sa snažili Simona presvedčiť, že je lepší ako jeho brat v iných oblastiach, alebo mu hovoriť, aby premýšľal o pozitívnych veciach vo svojom živote, boli schopní len počúvať jeho bolesť a ukázať Simonovi, že ho milujú bez ohľadu na to, aké mal výsledky. Pretože sa vzťahovali k Simonovej zranenej časti s takým súcitom, trpezlivosťou a láskou, kedykoľvek sa Simon cítil zle, pretože sa mu nedarilo čítať tak dobre, ako to vedeli všetci ostatní, utešoval túto svoju zranenú časť rovnakým spôsobom – počúval svoju bolesť a dal jej lásku. Výsledkom bolo, že táto mladá, zraniteľná, detská časť s ním bola bezpečne spojená, a keď nebola zranená, neustále poskytovala Simonovi pocit úžasu nad svetom a nádhernú hravosť.

Keby Simonovi rodičia, ako mnohí rodičia, namiesto toho na takéto „detinské“ správanie reagovali kritikou a netrpezlivosťou, potom by sa Simon kritizoval keď by cítil bolesť a vyhnal by svoje zranenie do svojej vnútornej pivnice. Ako dospelý by potom bol odrezaný aj od spomínaného úžasu a hravosti a ovládali by ho kritické a netrpezlivé časti – jeho manažéri. Stal by sa jedným z tých necitlivých a emocionálne nedostupných mužov, na ktorých sa ženy sťažujú a ktorí sa boja a sú vzdialení od všetkých svojich pocitov okrem hnevu a cynizmu.

Vzhľadom na to, že ľudia ovládaní manažérom nezažívajú veľa prepojenosti, jeho partner/ka by sa sťažoval/a, že sa cíti objektivizovaný/á, ako by jeho jedinými záujmami bol sex a to, aby vyzeral dobre. Okrem toho by mal chronickú tupú bolesť v bruchu pochádzajúcu z tejto exilovej časti, ktorá by sa stala hudbou na pozadí jeho života. Jeho ochrancovia by našli spôsoby, ako ho otupiť alebo rozptýliť jeho pozornosť od bolesti tak, že keď by ste sa ho spýtali, ako sa mu darí, väčšinou by povedal „fajn“ a myslel by to vážne. Výnimka by nastala, keď by sa niečo vo vonkajšom svete – nejaká malá drobnosť alebo zlyhanie – dotklo tej otvorenej rany. To by potom mal pocit, akoby jeho útroby explodovali plameňmi bolesti, pretože by bol vtiahnutý späť do bahna poníženia, ktoré mal uložené z detstva. Aj keď by si to Simon vedome nepripúšťal, táto chronická bolesť a možnosť explózie, by sa stala hlavnou organizačnou silou v jeho živote. Mohol by sa stať workoholikom, ktorý sa neustále snaží odvrátiť pozornosť od bolesti, a ktorý by dosiahol dosť na to, aby dokázal, že nezlyháva a stal by sa natoľko atraktívnym, že by ho nikto neodmietol. Ak by v niečom zlyhal, mohol by sa ísť opiť, aby uhasil plamene emócií, ktoré mu šľahali z útrob. Očakával by, že ho partner/ka vylieči alebo vykúpi – že odstráni tú pulzujúcu bolesť.

#ifs #therapy #exiles #vyhnanci #terapia #richard #schwartz