Kategória: SEN JE SKUTOČNOSŤ

Snívalo sa mi, že som mala v kalendári medzi ostatnými poznámkami uložené špeciálne slovo, ktoré znamenalo všetko krásne a pozitívne: radosť, šťastie, lásku, spokojnosť, pohodu a nekonečnú blaženosť, a keď ho človek niekde zadal alebo vyťukal do svojho zariadenia, alebo aj vyryl na stenu vo svojej kuchyni, tak sa mu tieto hodnoty automaticky načítali. A už si len tak radostne hopkal životom. Bol to taký magický trik. Malo to platiť doživotne. Ako vstup do cukrárne. Problém je v tom, že si to slovo nepamätám🤷🏼‍♀️😁 Nebolo to slovenské slovo a bolo písané krásnym ornamentálnym písmom.

Vyzýva ma to teda k tomu, aby som si vo svojom živote vytvorila sama takéto slovo, ktoré bude slúžiť ako heslo k premene. Abrakadabra a nálada sa razom zmení, pocit skrásnie, láska sa prehĺbi, radosť rozkvitne, pokoj a súlad obalia moju dušu. Nie je to slovo úniku pred pravdivými emóciami ani nemá nahradiť skutočnosť prežívania. Je to slovo, ktoré má poslúžiť vo chvíli, keď je už toho dosť. Keď je čas vystrieť sa, pokloniť tomu, čo bolo, vystúpiť zo začarovaného kruhu, konečne sa oslobodiť.

Je to heslo empatie a súcitu k vlastnej osobe. Slúži ako prebudenie z umelého spánku, treba ho vysloviť nahlas a po jeho zaznení sa už nikdy neobzrieť späť do krvilačného údolia plného nenažraných vlkov. Len tak môžem naozaj prežiť.

Poďme si každý vytvoriť svoje vlastné slovo záchrany. Je to také Pamelino červené koleso z Baywatchu, ktorého sa môžete chytiť. A viete, aká je z Pamely Anderson po všetkých tých útrapách vyrovnaná a pokorná žena s neotrasiteľnou sebahodnotou💎

Nie je všetko čiernobiele.

A keď to slovo zaznie ako gong v hodine dvanástej. Riaďme sa ním. Zachráni nám život. Ešte tu čo-to máme na robote:)

#sen #heslo #slovo #radost #stastie #laska #pohoda #pamela #zachrana #zivot

Dnes už viem, že to, na čo som každý deň čakala, nebol vo finále ten „veľký svet“ tam vonku. Bola to veľkosť a veľkoleposť sveta, ktorý som si dokázala vytvoriť a ktorý si každý deň tvorím vo svojom vnútri. Dnes už svoj domov nehľadám. Môj domov si nosím so sebou.

Všetky moje rozhodnutia, cesty, pády, zamilovania, pokusy o návraty i trvalé konce, všetky nové začiatky i nečakané zápletky viedli sem, ku mne. Na chvíľu sa obzrieť späť a uznať seba a svoj príbeh, ako prekrásnu story ženy, ktorá hľadala vonku, až kým nepochopila, že to veľké, po čom túži, nesie v sebe.

Keď to zmajstruješ, prirodzene to prestane byť tvojou prioritou. Ako učiteľ, čo si spieva school’s out forever od Alice Cooper. Vôbec sa to nevylučuje:)

Nemusí Ťa stále niekto alebo niečo vypĺňať.

Ak Ťa to trápi, treba s tou emóciou ostať. Nič s ňou nerobiť. Nesnažiť sa ju zmeniť alebo nasilu onálepkovať. Ona len prišla pozdraviť, niečo ukázať, otvoriť, prejaviť sa. O chvíľu odozneje. A príde iná. 

Niekedy premýšľam, čo sa stane, keď to všetko úplne prekročíme? Asi nič. Len budeme spokojní s tým, čo žijeme, bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek.

Čo ak naše milostné príbehy nie sú prioritne o našich láskach, ale o tom, ako sme našli samých seba?

#love