Kategória: SEN JE SKUTOČNOSŤ

Publikované

Keď jahody rozprávajú vtipy🍓

Tuk je nositeľom chuti a vtipu, pošepkali mi jahôdky a vznikli z toho vysmiate tvarohové guľky. Smiechom nám mäkne srdce, rozžiaria sa očičká a povolia zvierače.

Zmysel pre humor by mal byť základným kameňom zbožnosti ľudstva. Človek bez smiechu je totiž ako strom bez kvetov. Smejúce sa zviera, povedali by sme. Žiadny počítač sa nesmeje, žiadny mravček sa nesmeje, ani žiadna včelička; len človek sa vie smiať. Smiech je najvyšší vrchol rastu, so smiechom ďalej zájdeš, možno až za hviezdy. Pretože len prostredníctvom toho najvyššieho, čo máš v sebe, môžeš dosiahnuť to najvzdialenejšie. A smiech vie byť v tomto pre Teba pevným mostom.

Zdieľam Vtipy od jahôdok, prvý sa reálne stal, a potom sa už môžeš vydať na vysnívanú cestu, za horizont smiechu:

🐸Čo si objedná žaba v pizzerii? Kváklo formaggi (vyšší level je kváklo frog magic:)
A viete čo urobí sliepka, keď s vami nesúhlasí? Kladie odpor🐣

Kto sa nezasmial, má pred sebou ešte dlhú cestu na vrchol😅

Majte vysmiate dni, nech už je váš humor suchý alebo vlhký🤗

#alien #sense #of #humour #strawberry #fields #forever

Publikované

SRDCE, KOTVA A KRÍŽ

Dnes už viem, že to, na čo som každý deň čakala, nebol vo finále ten „veľký svet“ tam vonku. Bola to veľkosť a veľkoleposť sveta, ktorý som si dokázala vytvoriť a ktorý si každý deň tvorím vo svojom vnútri. Dnes už svoj domov nehľadám. Môj domov si nosím so sebou.

Všetky moje rozhodnutia, cesty, pády, zamilovania, pokusy o návraty i trvalé konce, všetky nové začiatky i nečakané zápletky viedli sem, ku mne. Na chvíľu sa obzrieť späť a uznať seba a svoj príbeh, ako prekrásnu story ženy, ktorá hľadala vonku, až kým nepochopila, že to veľké, po čom túži, nesie v sebe.

Keď to zmajstruješ, prirodzene to prestane byť tvojou prioritou. Ako učiteľ, čo si spieva school’s out forever od Alice Cooper. Vôbec sa to nevylučuje:)

Nemusí Ťa stále niekto alebo niečo vypĺňať.

Ak Ťa to trápi, treba s tou emóciou ostať. Nič s ňou nerobiť. Nesnažiť sa ju zmeniť alebo nasilu onálepkovať. Ona len prišla pozdraviť, niečo ukázať, otvoriť, prejaviť sa. O chvíľu odozneje. A príde iná. 

Niekedy premýšľam, čo sa stane, keď to všetko úplne prekročíme? Asi nič. Len budeme spokojní s tým, čo žijeme, bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek.

Čo ak naše milostné príbehy nie sú prioritne o našich láskach, ale o tom, ako sme našli samých seba?

Publikované

SMÚTOK JE RADOSŤ

So smútkom sa nestotožňujte. Staňte sa jeho pozorovateľmi a radujte sa z chvíľok smútku, pretože smútok má svoj pôvab.

Neboli ste doteraz nikdy v úlohe pozorovateľov. Vaše stotožnenie vám bránilo preniknúť k poznaniu krásy okamihov smútku. Keby ste ho pozorovali, prekvapilo by vás, o aký poklad prichádzate. Pozrite – keď ste šťastní, necítite nikdy takú hĺbku ako keď ste smutní. Smútok má svoju hĺbku; šťastie býva plytké. Šťastie sa podobá vlnkám na hladine; človek žije plytko. Ale smútok má svoju hĺbku. Keď ste smutní, váš smútok sa nepodobá vlnkám na hladine, skôr je to obrovská hlbina Tichého oceánu – na míle hlboká.

Choďte do hĺbky, pozorujte ju. 

Šťastie je hlučné; smútok je tichý. Šťastie je ako deň, smútok je ako noc. Šťastie je ako svetlo, smútok je ako tma. Svetlo prichádza a odchádza, tma zostáva - je večná. Svetlo sa občas rozsvieti; tma je tu stále.

Pokiaľ sa priblížite smútku, všetko to pocítite. Zrazu si uvedomíte, že smútok je tu ako objekt, vy ho pozorujete, ste jeho svedkami, a zrazu začnete byť šťastní. Taký nádherný smútok! – kvet tmy, kvet večnej hlbiny. Je ako bezodná priepasť, tak tichý, tak harmonický – nepočujete žiadny hluk, necítite nič, čo by vás rušilo. Človek sa môže prepadať ďalej a ďalej do nekonečna a potom vyjsť úplne omladnutý. 

Je to ako odpočinok.

Publikované

ROZTOP SVOJE SRDCE V JEMNOSTI

Nech sa Tvoje srdce otvorí v bezpodmienečnej Láske
Nech je Tvoja myseľ osvetlená nekonečným Pokojom
Nech je Tvoje telo zaplavené svetlom Tvojej Esencie
Nech všetci, ktorých sa v tomto živote dotkneš
Cez svoje myšlienky, slová a skutky
Nechajú sa premeniť Žiarou Tvojej Prítomnosti.

Lao Tzu said:
‘The very softest of things can ride
like a galloping horse
Through the very hardest of things
Like water through rock
Thus the invisible enters in’.