Kedysi som aj ja bola osobou, čo nebola nikdy pokojná, keď sa veci nedoriešili. Keď mi nedávali zmysel. Mala som milión otázok. A potrebovala som na všetko odpoveď a potrebovala som ju hneď. Lenže na niektoré otázky odpovede nie sú, niekedy to trvá i roky. Pri niektorých otázkach tú odpoveď nikdy nebudeme počuť nahlas. Nikto ju pred nami nevysloví. A u iných sa nám pre zmenu nebude páčiť.
Byť človekom je zaujímavý proces, ktorý keď Vás baví, tak dokážete pozorovať všetko a všetkých naokolo bez nutkania napĺňať sa odpoveďami. Pozorovať, a tým myslím i vnímať a počúvať, je občas náročné, obzvlášť, keď pozorujeme aj samých seba. Zisťujeme, v koľkých oblastiach sme sa splietli. Že to všetko bolo úplne inak. Ako sme sa takto mohli okabátiť? A čo ak sme sa nie. Čo ak sme to celé mali priamo pod nosom, len sme to nechceli vidieť? Nedozrel na to ešte ten čas.
Dávať všetkému zmysel. Až z toho nakoniec nedáva zmysel nič. A v tomto bode, keď už žiadne ďalšie odpovede nechceme, sme vyhrali. Boj so sebou samými. Byť človekom je krásny veľký otáznik. Je to nekonečný proces poznávania, prehlbovania toho, čo už vieme, odhaľovania toho, na čo sme zabudli. Jeden krok dopredu a tri späť. Zrkadlo. Labyrint, ktorý si staviame sami. Z otáznika nakoniec aj tak ostane len bodka. V konečnom dôsledku totiž na tom až tak nezáleží. Je to jedno, lebo sme Jedno;)
Ja som ten podstatný článok vo svojom prežívaní, cez ktorý to celé prechádza, skrze ktorý sa ten dej tvorí. Bezo mňa by nebolo nič. Ani ten Fero, čo ma sklamal. Tak prečo by mal on určovať, ako sa budem po zvyšok svojho života cítiť? Ja som tá, čo miluje a je milovaná. Odo mňa to prúdi. Ja milujem jeho skrze seba, keď tam fyzicky je, ale prečo by som nemohla skrze seba milovať aj keď tam oproti nik nestojí? Láska nemusí byť adresovaná, aby mala zmysel. Ona tu je bez ohľadu na to, či ju vnímame alebo nie. Či ju chceme alebo nechceme.
Každý má svoj príbeh a vidieť v ňom seba, ako tú najpodstatnejšiu časť, je oslobodzujúce. Žime naše príbehy naplno, aj v smútku a radosti. Ono vždy sú to tie isté emócie len stoja oproti sebe. Bez dňa nie je noc. Bez smútku nie je radosť. A tak stále dokola. Všetko tu má svoje miesto. Čomu sa brániš, to pretrvá.
#let #it #be