Prežiť všetky kontrasty, túžby, (ne)naplnenie, radosť aj sklamanie, je nevyhnutné. Práve tieto zážitky robia náš život plným a pravdivým. No nie je nutné, aby sme v týchto emóciách zostali uväznení. Ak si dokážeme udržať odstup a zaujať pozíciu pozorovateľa, začneme chápať krásu jednoduchosti, ktorá sa skrýva za chaosom každodenných prežitkov. Odstup však neznamená necítiť. Cítime, ale už sa toho nebojíme a neuhýbame.
Veľká časť našej frustrácie často pramení zo straty dôvery vo vlastný úsudok. Preto si to pripomeňme: každý z nás má právo určiť, čo je pre neho správne a čo nie. Nepotrebujeme schválenie z okolia, od priateľov, rodiny či spoločnosti. Získanie tejto dôvery v seba samého je kľúčom k oslobodeniu sa od neustáleho hľadania vonkajšieho potvrdenia.
Úprimnosť je súčasťou tejto cesty. Možno bolí, možno skomplikuje veci, ale vždy má hlboký význam. Byť úprimný znamená byť verný sebe a žiť v súlade so svojím smerovaním. Pravda nie je vždy prijatá hneď, niekedy spôsobí rozčarovanie, ale čas ukáže jej hodnotu. Pravdivosť ti umožňuje budovať vzťahy založené na skutočnosti, nie na ilúziách.
A keď sa emocionálna nálož vyčerpá, prichádza oslobodenie, už nie si škrečok v kolečku. Intenzita, ktorá nás poháňala, sa vytratí a cyklus premýšľania či trápenia sa uzavrie. Ak však nedovolíme emóciám prejaviť sa, môžu sa neustále opakovať, čo vedie k frustrácii či vyhoreniu. Dôležité je nechať energiu emócií voľne plynúť, a to bez odporu a súdenia. Len tak môžeme nájsť pokoj a silu pokračovať ďalej.
Nemusíme za všetkým hľadať zmysel, niekedy nás to len viac zaťaží. Konajme autenticky tak, ako si daná situácia vyžaduje. Ak nám niečo ubližuje, ukončime to aj za cenu straty, ak nás niekto oklamal, nemusíme čistiť celý rod, aby sme si to priznali a vyriešili. Niekedy prisudzujeme veciam viac, ako si skutočne zaslúžia. Braním vecí v ich plynulom chode sa zbavíme zasekávaním na tých, ktoré nám už neslúžia a dáme prednosť takým, ktoré nás vyživujú.
Pravda, dôvera a schopnosť cítiť bez odporu nám pomáhajú nájsť cestu k sebe a otvoriť sa hutnejšiemu prežívaniu bez príkras. Našu hodnotu totiž nedefinujú vonkajšie formy vzťahov, ale práve ich kvalita, náš spôsob myslenia a prežívanie a vzťahovanie sa k sebe a existencii ako takej. Kvalitné vzťahy môžeme vyživovať a posilňovať rôzne, i v rámci priateľov, komunity, detí či rodičov a ak nám život dopriava vzácny čas samých so sebou, tak je to vždy v záujme najvyššieho dobra a veľkého učenia.