Stále sa nájde niekto, kto bude hovoriť: si moc a nie si dosť🤷♀️ Necitlivé slová druhých sú ako bubliny z bublifuku. Plné mydlovej vody, ktorá aj tak rýchlo praskne.
Tvoj nervový systém dokáže nabúrať čokoľvek, čo máš spojené s emóciami. Nie vždy to je znamenie vyhnúť sa tomu. Niekedy ťa to nabáda prejsť cez oheň a hojenie začne práve vo chvíli, keď sa v danej situácii prehupneš z emócií do racionality. Zrazu uvidíš veci jasne a presne také, aké sú. Spomienková nostalgia potrebuje zažiť studenú sprchu.
Rana sa zacelí, keď si do nej nenecháš pichať ihlicami. To môžu byť klamstvá, manipulácia, citové vydieranie, trestanie tichom, zavádzanie, postupné ubližovanie, gaslighting atď. Hojenie nastáva, keď znovu zažiješ bezpečie, ktoré Ti otvára oči. Strhne sa ten závoj zaslepenosti ako pri odlepení leukoplastu. Miestami to nie je príjemné, dokonca sa tomu môžeš brániť, ale na sto percent efektívne.
Bezpečie sa netvorí len mojkaním, hladkaním, chlácholením, utešovaním, strkaním hlavy do piesku, ale aj obnovením na vedľajšiu koľaj odsunutých morálnych a etických hodnôt, kam patrí pravdovravnosť, čistý úmysel, rešpekt a úcta, odhalenie skrytého, rozpoznanie skutočnosti v jej pravej podstate. A to sa môže udiať v prítomnosti citlivého a láskavého človeka aj skrze tvrdšie slová.
Teraz si v poriadku. Nič Ti už nehrozí.
Môžeš spočinúť vo svojom tele, pravidelne dýchať, stíšiť sa, pomôžu prechádzky, ľahký pohyb, spánok, dobré jedlo, a vyberanie si pohody miesto vystreleného kortizolu. I keď je to stále vlnovité. Povolí sa to. Práve v opakovanom návrate do PRAVDY sa začína skutočné uzdravovanie. A život nie je len o odchodoch, ale aj o návratoch… k sebe♥️