Spomienky sú ako olejomaľba. Človek sa k nim vracia a postupne ich premaľováva. A robia to tak aj iní. Takže druhí nám môžu naše myšlienky upraviť. Ak Vám niekto premaľuje spomienku, máte prístup len k jej poslednej verzii, nie k originálu. Po veľkej traume človek k obsahu vlastnej mysle stratí prístup.
Predstav si, že by si mohla pretočiť pásku svojho života a upraviť každý prešľap a chybu. Chcela by si? To, kým dnes si, by však vyzeralo úplne inak. Každé zakopnutie, nesprávne odbočenie, každá nedokonalá voľba namaľovala obraz jedinečného človeka, ktorým dnes si. Vymazať tieto chyby by znamenalo vymazať časť seba.
V symfónii tvojho života, každá nota, či už sladká alebo neladiaca, prispieva k nezabudnuteľnej melódii, ktorou práve teraz znieš.
Prijatie svojich chýb nie je potvrdením nedokonalosti; je to skôr oslava tvojho rastu, odolnosti a krásne komplikovanej cesty, ktorou je život.
Naučiť sa plne milovať seba znamená uznať cestu, lekcie a osobu, ktorá vyšla z týchto skúšok. Ide o uznanie, že si umelecké dielo vo vývoji, pričom každý nedostatok pridáva hĺbku obrazu tvojej existencie.
Mexickú vlnu všetkým, ktorí sa práve teraz snažia:
Robiť správnu vec.
Zostať otvorený.
Pokračovať.
Vydržať.
Pustiť sa.
Nájsť svoj (sú)tok.
Udržať sa nad vodou.
Ísť v ústrety novému dňu.
Nájsť rovnováhu.
Milovať samých seba.
Skúšať nové veci a nachádzať nové spôsoby.
Vidím vás. Sme v tom spolu.
Prepíšme teda rozprávanie – od sebakritiky k súcitu so sebou, od vymazania chýb k prijatiu cesty. Milujme sa nie napriek svojim chybám, ale práve kvôli nim. Toto je cesta, vďaka ktorej rozkvitneš z rany, z ktorej si kedysi krvácal/a.
Osloboď svoju myseľ od toho, čo je mimo tvojich rúk. Snaha o zmenu môže byť úspešná, ak ustúpi do pozadia a necháš to plynúť, zároveň prijímaš, čo práve je. Uff, dá to zabrať:)
Jedným z cieľov terapie je pomôcť klientom prijať, ako to teraz je. Bez potreby niečo meniť. A to vie byť liečivé.
#bitter #sweet #symphony