Žena je plátno a muž je rám, ktorý sa definuje s jej pohybom. Nie je fixný, ale ani sa nerozťahuje. Je to harmonický tanec, kde on svoje hrany neohýba, len mení svoju polohu, a ona sa môže vo vnútri tohto obrazu rozpínať ako chce. Má pocit, že môže byť všetkým, ale zároveň cíti pevnosť a štruktúru, ktorá ju neohraničuje, ale je s jej ladným pohybom v súlade. Môže to byť obraz v tvare štvorca, ale zajtra kľudne pootočený bruchom nahor. Drží svoju veľkosť i tvar.
Dnes som si na terapii uvedomila, že držať priestor môže aj žena, vtedy sa neukotvenosť až rozorvanosť muža pohybuje ako loptička od hrany k hrane a síce je muž nestabilný, pomaly sa jeho pohyb v dôsledku ohraničenia spomaľuje a upokojuje. Vtedy sa uvoľňuje pocit bezpečia a človek si uvedomuje prínos hraníc vo svojom živote. Nie každý to tak potrebuje, ale kto áno, tomu je poskytnutý rám prínosom. Až časom sa dostavia pozitíva tohto vzťahu a loptička ocení svoj štvorec, v ktorom ju neodpálilo až do vesmíru.
Flexibilita v premýšľaní nad vecami prináša nový horizont poznania a obnovuje zapečatené a rigidné názory toho, ako by niečo malo byť správne. Dôležité je zachovanie ozdravných procesov a dobrého pocitu, ktorý ma vedie. A pokojne môže byť všetko úplne naruby.
Je to kombinácia kvetovaných šiat so sivými ponožkami. Nezameniteľná a jedinečná:)
