PRÍTOMNOSŤ JE ČEREŠNIČKA NA TORTE🍒

Kto vo svojej podstate si? V pocite vlastnej identity? Keď sa pozrieš hlbšie, až ku koreňu pocitu, čo je Tvojou osobnou identitou, je to tá skutočnosť, že práve teraz si Vedomý. Vedomie je Tvojou osobnou identitou. Minulosť sú myšlienky. Vedomie je Svetlo ukryté za Tvojím príbehom.

Tvoja podstata nepotrebuje hľadieť do budúcnosti, aby sa stala kompletnou, nepotrebuje budúcnosť v časovom horizonte, pretože ona je kompletná, ty si hotový, kompletný, celý. Nepotrebuje minulosť. Takže ani Ty nepotrebuješ minulosť, aby si vedel, kto si.

A nepotrebuješ ani budúcnosť, aby si dosiahol lepšiu, celistvejšiu podstatu seba. Pretože prítomnosť je dokonalá. Je presne taká, aká je. V prítomnosti si dokonalý. Si taký, aký máš byť. Celistvý. Kompletný.

Prítomnosť si Ty. 
Tvoje vnímanie... tvoja prítomnosť stojí pred myslením. 
Prítomnosť je čerešnička na Tvojej torte.🍒

ČO MI DALA SICÍLIA?

🍕Spomalenie, zastavenie, absolútna prítomnosť.
🍕Čas neplynul, bol.
🍕Prežívanie jednoduchých okamihov v zlatom šate zo second handu.
🍕Prenášanie skúsenosti bytím.
🍕Obohacovanie svojou prítomnosťou.
🍕V rytme la chante mi cantare ďobkajúce holuby.
🍕Na vode sa vyhrievajúce majestátne čajky a ich prebúdzajúce vzlyky.
🍕Morské vlnky pohládzajúce moje nervové centrum.
🍕V nehybnej prítomnosti druhých pozorovanie západu slnka.
🍕Tiché spolunažívanie. Keď som pokojná ja, sú pokojní aj ostatní.
🍕Obdivovanie symbiózy rodín, susedov, priateľov, v húfnom zdieľaní večerí, zmrzlín a spoločných prechádzok.
🍕Sofistikované obžerstvo, tzv. jedenie vo flow, keď som si dopriala lakocinky, ale nebola to fast foodová prasárna, lebo tu sa konzumuje láska.
🍕Nekonečné prechádzky uličkami, v ktorých som sa vždy rada stratila, nikdy som nevyšla rovnakou cestou aj keď bol vstupný kanál totožný.
🍕22.000 prejdených krokov denne a zároveň znehybnenie, kráčam, ale skôr do výšky ako vpred.
🍕Nadhľad, vystavená nepríjemnej skúške som zareagovala klimaticky v súlade: pohoda, nič sa nedeje, je to v poriadku, len rozvahu a porozumenie, rozhodovalo úprimné srdce nie Ja.
🍕Nereagovať primárne. Dať si čas a priestor.
🍕Úsmevy na babky a deduškov chladiacich sa večer na svojej ulici, ktorí sa tu dožívajú úctyhodného veku. Ich recept na dlhovekosť je: pomaličky, pomaly.
🍕Slanú pokožku, týždeň neumyté vlasy nadýchané a krásne vlnité.
🍕Pocit bohyne a upevnenie lásky vo mne, ktorá nezávisí od človeka ani miesta.

Vycestovanie prináša nové pocity, priezračné uvedomenia, vystúpenie z komfortnej zóny. Vyťahuje zabudnuté, oživuje nepoznané.

Akceptovaním rôznorodosti napĺňam svoj svet tým, čo v každodennosti vyhasína. Predchádzam vyhoreniu. Prinesiem si to všetko späť domov a rozvíjam to ďalej. Znova žijem.

Navracať sa do pochopenia a láskavého prežívania. Zaslúžia si to všetci aj doma.

Dnes pozorujem holuby a usmievam sa na ľudí opäť aj na Slovensku.

MOJE MELÓNOVÉ NOCI

Nemusím vystrkovať nohu spod paplóna, pretože žiadny paplón neexistuje. Všetky som ich rituálne spálila, aby mi tu nezavadzali. Na čo aj? Keď je tak šialene teplo. Vo mne. Nie je nič, čo by ma rozptyľovalo. Nie je nikto, kto by ma (na)rúšal.

A predsa sa niečo deje. Mení. Pretvára. Viem, že všetci sú mojím odrazom. Aj muži. Aký postoj k nim zaujímam, takí sa mi ukazujú. Ako ich vidím, takých si priťahujem do života. A len ja to môžem zmeniť. Svoj postoj, svoj prístup. Nedá sa to urobiť v opačnom garde. Najprv musím zmeniť správanie k sebe. Je to neutíchajúca práca, každodenná. Prestať posudzovať, hodnotiť a neustále otáčať prst na seba. To ty to tak máš. To ty tak vidíš. To ty. Je to celé o Tebe.

Na jednej strane je to obrovská úľava vidieť v ostatných tú božskú iskru, na druhej je veľmi jednoduché skĺznuť do starých koľají posudzovania a hmlistého vnímania druhých. Viac to už nechcem, som omnoho spokojnejšia a vyrovnanejšia, životuvďačná, keď vidím čistým, nezakaleným zrakom. Len tak som a to sa mi páči. Keď vidím tú pravosť v Tebe.

Avšak o čom to skutočne je? Teším sa, že to čaro nachádzam v prvom rade v sebe. Nejde to inak, len cez seba sa spojiť s Tebou viem. Keď nevidím jasne seba, v celej svojej veľkej nádhere, tak som naštvaná a potom obviňujem Teba, že nevidím seba, a teda ani Teba, a je to začarovaný kruh plný bolesti. Nájdem sa v sebe, a potom Ťa môžem vidieť v plnom kvete.

Lenže. To nie je trvalý stav. Každé bezpaplónové ráno sa musím odhaľovať znova, a preto to nie je len taký ledabolý džob. Ale práca na celý život. Neustále kráčanie. Stojí však za to. Vždy bude. Nie je nič krajšie, ako sa/Ťa vidieť očami Lásky.

Vybehnem do teplej pehavej noci a prechádzam sa. Moja meditácia sú nekonečné prechádzky. Horom i dolom. Len tak kráčam a so mnou celý svet. Spolu si cupitáme v nočnom objatí a vieme, že je čas.
Konečne vyrásť do nevinného dieťaťa.  

V RADOSTI

Spomeň si na všetky krásne chvíle, ktoré si v minulosti zažil. Akýkoľvek krásny moment – vyber si ten najlepší.

Môj je úplne všedný, pretože niekedy sa mimoriadne veci dejú na veľmi obyčajných miestach. Len som tak sedela v tichu neupratanej izby, nič nekonala a dážď bubnoval na strechu. Ani on to nerobil náruživo, len prirodzene klopkal, klop-klop-klop. Cítila som jeho vôňu, vnímala ten zvuk, všetko bolo rozotreté šikovnou rukou maliara, ktorý namaľoval tento obraz. Maliar tejto chvíle. Totálne posvätnej. Obklopená výnimočnou krásou, prenesená úplne do iného sveta.