✨Zraniteľnosť tvoj život obohatí o súcit a pochopenie.
✨Ak si bol zranený, nebudeš chcieť druhému spôsobiť rovnakú bolesť.
✨Zranené srdce sa dokorán otvorí pokore a pravde. Vníma jasne a bez príkras.
✨Zranenie z lásky odhalí tvoj šedý zákal nazerania na veci, ktoré sú iné, ako si si myslel.
✨Zraniteľnosť ti umožňuje milovať zas a znova naplno a bez strachu. Paradox? Nie. Odovzdaj sa novému na 100 %.
✨Zranenie prináša uvedomenie, akú veľkú lásku chcem a dokážem žiť.
✨Byť zraniteľný neznamená byť slabý, ale mať otvorené srdce pre porozumenie všetkému a všetkým.
✨Zraniteľnosť je mäkkosť, príťažlivosť, láskavosť, úprimnosť aj sebavedomie.
✨Viem, čo chcem a viem, čo nechcem prichádza skrze zraniteľnosť.
✨Zahojené zranenie sa rozžiari vždy ako kompas, keď príde skúška, či sa necháš znova zraniť. A ty sa nenecháš, lebo to už nepotrebuješ.
✨Sila tvojho ducha sa prejaví až po zranení. Až hlboké zranenie prináša pochopenie seba.
✨Dovoľ si byť zraniteľný, pretože tým pozývaš druhých do svojho srdca.
✨Až po zraniteľnej skúsenosti dokážeš žiť svoj život jasnejšie, vedomejšie a plnohodnotnejšie.
✨Nakoniec zistíš, že tvoj duch je nezraniteľný, nie je možné ho spáliť, utopiť ani zničiť. On je večný, nemenný, nehybný a trvalý. Takým sa predsa chceš stať aj ty. Skutočným a pravým.
✨Ak niečo prichádza a odchádza, neustále sa premieňa a nezotrváva, tak to nemôže byť skutočné.
Aby však takáto transformácia nastala, musíme ísť hlbšie, až k samotným koreňom našej bolesti a prežiť ju takú, aká je, bez obviňovania a sebaľútosti.
Pamätaj si, že táto bolesť tu nie je preto, aby si bol smutný… táto bolesť je tu len preto, aby si sa stal bdelým – pretože ľudia sa stávajú bdelými až vtedy, keď sa im šíp zabodne hlboko do srdca a zraní ich. Inak sa bdelými nestanú.
Keď je život jednoduchý, pohodlný, príjemný, kto by sa staral? Komu by sa chcelo byť bdelým? Keď mi však zomrie priateľ, je tu tá možnosť. Keď sa s Tebou rozíde milovaný človek – a ty si úplne sám uprostred temných nocí so všetkými nepriznanými strašiakmi. Tak veľmi si miloval a vložil do toho všetko, a zrazu, z ničoho nič, je preč.
Plakať vo svojej osamelosti je príležitosť, ktorá, keď ju využiješ, Ti môže pomôcť k uvedomeniu. Ten šíp bolí, môžeš ho však využiť.
Bolesť tu nie je preto, aby si bol zúfalý, je tu preto, aby Ťa zobudila.
Srdečne Ťa pozdravujem a teším sa z Tvojej návštevy. Prinášam Ti povzbudenie, inšpiráciu, zamyslenie, ale aj radosť z poznania nového a oslobodzujúce pochopenie.
Si vítaný/á.
Ponúkam Ti sprevádzanie životnými výzvami a nečakanými cestami. Pri prekonávaní ťažkých životných etáp akoby sme prechádzali náročným terénom obsypaným črepinami skla, ktoré sa do nás hlboko vrývajú, a my máme pocit, že prejsť tento neľahký úsek je priam nemožné. V takýchto chvíľach je dobré obrátiť sa z tmy do svetla.
Ponúkam Ti svetlo nestrannej osoby a s ním aj oporu, blízkosť, otvorenosť, diskrétnosť, porozumenie a bezpodmienečné prijatie, tak potrebné na preklenutie hraničných situácií.
Terapia je zameraná na prežívanie autentických procesov, precítenie impulzov prenikajúcich z minulosti až k momentálnym stavom. Venujeme sa vonkajším aj vnútorným pocitom, všímame si telo i dušu, prechádzame z prítomnosti cez minulosť až do budúcnosti, ponárame sa dovnútra, k sebe a odtiaľ vychádzame von, k okoliu aj k tomu, čo nás presahuje.
Cestou k svojej duši sa vraciame k svojej nevinnosti. Naša duša si pýta pozornosť, záujem, náš čas a bezpodmienečnú lásku. Problém nastáva väčšinou vtedy, keď nepostupujeme v súlade s naším plánom, keď sa nesprávame k sebe ani k druhým tak, ako je nám prirodzene dané. Keď zabúdame na svoje životné poslanie. Prestávame byť naplnení, stávame sa odmietavými a zatrpknutými.
Ak sa chceme pohnúť ďalej a naplniť svoj život tým, prečo sme sem prišli, je dôležité s úctou prijať minulosť, stanoviť si ciele do budúcnosti, pochopiť svoju úlohu v tomto živote, odhaliť svoj skutočný zámer, a to všetko prepojiť s tvorivou radosťou objaviteľa a zvedavca, ukrytého v každom z nás.
Na tomto mieste.Nastal čas premeny.
Je jeden vták, čo sám seba vždy zrodí znova. Fénix sa v asýrčine volá. Keď skončí ten vták päť storočí života svojho, sadne si na hniezdo a umrie tam vo voňavých látkach. Potom vraj z otcovho tela mladý sa narodí Fénix, čo má žiť toľko rokov, koľko žil jeho otec.
Len čo dospeje a má takú silu, že môže uniesť ťarchu, zoberie z koruny stromu hniezdo, otcov to hrob a svoju kolísku, a zľahka mávajúc krídlami, ho vzduchom prenesie do Mesta Slnka, kde ho položí pred chrám, pred jeho svätú bránu. Potom sa vydá na dlhú cestu.
Oživne a letí ďalej svetom. Znovuzrodený. V plnej prázdnote. S neochvejným poznaním. V šťastnom objatí vlastných žeravých krídel.
