Autor Wonder Lady Alice

Publikované

PRAVDOU JE KAŽDÝ KROK NA CESTE

Pravda sa nachádza v každom slove. Na každom schode cesty. Dolnom i hornom. Pravom aj ľavom. Dokonca aj keď ideme výťahom. Pravda je uvoľňujúca a oslobodzujúca. Je tu stále, v každom okamihu, na každom kroku nášho života. Neexistuje niečo ako skreslená alebo skrytá Pravda. Pravda je všetko, čo existuje. Všetko je Pravda. Je nekonečná, nesmrteľná, čistá, nepodplatiteľná a tak krásne jednoduchá.

Pravda je ako odpočinok pod stromom vo sviežom večere po dlhom, namáhavom celodennom výstupe. Je pohľadom na zapadajúce slnko pri mori. Nahým dotykom trávy pod nohami, s ktorou sa práve šteklivo pohráva jemný vetrík. Je ako potôčik ticho zurčiaci dolinou. Pravda je výdych a nádych.

Kedykoľvek hodím za hlavu svoje starosti, ocitám sa na samom okraji rozpomínania na Pravdu. Zakaždým keď sa usmejem a hlboko sa nadýchnem, som Pravde o krôčik bližšie. Kedykoľvek sa uvoľnia rysy mojej tváre a pookrejem v pohľade, dotkla sa ma spomienka na Pravdu.

Pravda je náš prirodzený stav – prostý stav bez obáv a komplikácií. Je to priestor, v ktorom sa nechávame unášať prúdom a až po končeky prstov sa vnárame do svojho bytia. Pravda uvoľňuje vnútro ako teplo uvoľňuje kŕče. Pravda nemá žiadnu potrebu významu, ani sa nezaujíma o odpovede, pretože žiadne odpovede aj tak neexistujú. V Pravde si môžem vydýchnuť.

Pravda je to, čím sa stávame, nenájdeme ju tam vonku. Vyjadruje ju jednoduchá veta: Pravda je večný okamih vesmíru.

Publikované

PRIJÍMANIE – PREKONANIE POCITU ODDELENOSTI OD OSTATNÝCH

Nie som len človek. Tu a teraz sa prejavujem na fyzickej úrovni v určitej podobe, ale moja podstata, esencia, je večná. V tomto pozemskom združení ma ohraničuje moje telo, prostredie, rodina, kultúra, spoločnosť aj výzvy a strachy, ktorým musím čeliť.

Viem, že sa obohacujeme navzájom a vzniká medzi nami synergia prežitého. Spolupráca, zdieľanie, súčinnosť. Keď sa od seba učíme a inšpirujeme tým, čím si niekto už dávno prešiel. Je v tom sila odovzdávania poznania, múdrosť nepoznaného a následné prijatie zmien, ktoré zveľadia a povznesú náš život. Na jemnohmotnej úrovni sme prepojení rovnocenne. Každý s každým. Prelíname sa. Tam žiadne obmedzenia nie sú, len splynutie.

Nezužujem svoje pole vnímania len na to, čo dokážem polapiť medzi dva prsty. Vidím viac. Chcem. Je to tam. Aj po rokoch rozbaľujem kinderko s obrovskými iskrami v očiach a sliny mi tečú po brade. Vždy sa poteším tej božskej iskre, dokonalosti, ktorá na mňa vybehne. Neostávam pri obale, zdvorilo a ohľaduplne preniknem do vnútra a uctím si jedinečné dary, ktoré ponúka každý z nás. Sme dobrí, správni, kompletní, jedineční. Sme milovaniahodní. Už teraz. Tak, ako sme.

Určite ste už zažili pocit bezpodmienečnej lásky. Mohol to byť okamih, keď ste prvýkrát uvideli svoje dieťa alebo keď ste sa zamilovali. Nech už to bolo čokoľvek, ten pocit si nás získal a táto láska je niečím viac než len obyčajnou spomienkou – tá láska ďalej prebýva v našom vnútri. Je bunkovým odkazom toho, kým sme v skutočnosti.

Bezpodmienečná láska uprednostňuje potreby druhých pred svojimi. Je čisto nesebecká a bezvýhradne pokorná. Nech už vo vonkajšom živote túžite po čomkoľvek, po dokonalom domove, perfektnom partnerovi, novom nablýskanom aute či po ďalšej vzrušujúcej skúsenosti – vždy je to len odraz túžby dostať sa k svojej podstate – túžby po stave bezpodmienečnej lásky. Dokým znova neobjavíme svoju nevinnosť otvoreného srdca, nikdy neprestaneme po týchto veciach, ľuďoch či miestach prahnúť.

Spôsob, akým vidíme druhého človeka, je len súborom našich vlastných projekcií. Neexistuje nikto okrem nás samých, kto by nás potľapkal po ramene zakaždým, keď dokážeme nahliadnuť za oponu vlastných projekcií a ušetriť druhú stranu od stretnutia s niektorým z našich tieňov. Použime svoje vzťahy ako zrkadlo svojej schopnosti milovať. Budeme k tomu potrebovať vytrvalosť, trpezlivosť a súcit ako sami so sebou, tak i s ostatnými. Zíde sa aj liečivá dávka zmyslu pre humor.

Láska k druhému ukazuje našu lásku k samým sebe. A nie je to len vecou najbližších. To, čo robím druhým, robím sám sebe. Preto to tak bolí, keď sme zlí, neprajní, naštvaní, bezohľadní, a vždy to vedie len do slepej uličky sebaobviňovania. Spôsob, akým reagujeme na neprívetivosť toho druhého, ukazuje našu úroveň sebalásky. 

❤️Pri zhodnotení každej situácie je potrebné, aby sme činy merali kritériom bezpodmienečnej lásky. Ako by sa zachovala ona?❤️
Publikované

AŽ ŽIŤ

Až žijem. Svojím nenapodobiteľným rytmom. Na vlnách, ktoré ma vynesú až k nebesiam a potom zmetú rovno do podsvetia. Niekedy zabudnem, že si tie vlny vyberám podvedome sama, ale to nevadí, kým si viem rovnako vychutnať pýchu i pád.

Až žiť je umenie, ktorého majstrom sa chcem stať.

So všetkým neočakávaným, čo prichádza. Lebo takto to je. Nevedieť, čo bude zajtra, ale vybrať si, ako sa pritom budem cítiť.

Odovzdať sa životu so sebou. Byť si tou najlepšou parťáčkou. A nepodviesť sa za každú blbosť prezlečenú za výhru v lote. A to je všetko. Skutočne.

Žime. To nám všetkým prajem.

Publikované

ŽIVOT JE JAVISKO🎭

Totálnosť je úžasný dar, ktorý náleží každému, kto naozaj vie, ako dôverovať životu. Totálnosť znamená žiť so svojimi strachmi – zmierený s nepredvídateľnosťou života a otvorený neustálej zmene, s plným nasadením. Totálnosť je stred medzi dvoma tieňovými extrémami – jedným, ktorý sa nemôže zmeniť, a druhým, ktorý nie je schopný naplno sa odovzdať.

Dar Totálnosti znamená úplné prijatie svojej ľudskej prirodzenosti a úplné prijatie svojho života – so všetkými radosťami i strasťami. Byť totálny znamená tiež, že nedovoľujeme svojej mysli, aby diktovala náš život. Takýto život je žitý pre túto chvíľu, s plným vedomím, že zmysel či cieľ života sa nenachádza v ďalekej budúcnosti, ale nájsť ho môžeme jedine v prítomnom okamihu.

Dar totality nás vedie cestou nášho osobného mýtu. Kráčame po nej pevným krokom, bez toho, aby sme sa vyhýbali úlohám, ktoré život prináša. Zbierame pestré čriepky svojej duše a skladáme ich dohromady, dokiaľ nedosiahneme to, čo Jung nazval stavom individuácie. Šamani môžu tento proces nazývať znovunadobudnutie alebo úplné vtelenie duše. Stav totálnosti nás núti podstupovať stále nové riziká – nie je to však nezmyselné hazardovanie. Riziko spočíva v tom, že staviame niečo, čo nemôžeme naozaj vidieť, dokým to nie je hotové.

Daným veľkým stavebným dielom je samozrejme cesta nášho pravého osudu. Je to cesta hlbokej dôvery, s ktorou sa jednotlivec vydáva na svoju púť a odovzdáva celé svoje bytie mystériu života a jeho skrytým rytmom. Byť totálny znamená byť vo všetkých oblastiach živý – s nastraženými ušami vnímať živosť každého prichádzajúceho okamihu. 

V rezonančnej nádobe každého okamihu nemôže prežiť žiadny strach, a tak cítime, ako sa prehlbuje náš pokoj a prirodzene narastá ticho.

Pokiaľ sa dotkneme života prostredníctvom totálnosti, vnímame život ako hru, ktorú hráme, alebo javisko, na ktorom vystupujeme ako herci. Život prežívame ako romancu obsahujúcu komédiu i tragédiu. Každé ďalšie stretnutie s našimi vnútornými démonmi nám prináša nové vzrušenia. Naši démoni sú v skutočnosti anjeli v prestrojení. Každá situácia v našom živote je zinscenovaná formou iniciácie, ktorá nám umožňuje buď naďalej existovať rovnakým spôsobom, alebo sa vyvíjať. Na individuálnej úrovni nám dáva tento dar hlboký pocit slobody, i keď sa vonkajšie sily tvária ako prekážky, problémy alebo pasce.

Na vnútornej rovine sa Totálnosť odovzdá každej situácii a nechá hru, aby sa odohrávala s absolútnym nasadením, ale bez akýchkoľvek očakávaní. Keď žijeme týmto intuitívnym spôsobom, život nám ukazuje, že vo všetkom, čo nám prináša, sa ukrýva zásadný zmysel. Stačí, aby sme sa len zaradili do dejovej línie a nechali príbeh, aby sa pred nami odvíjal. 

Čím skutočnejšie prijímame každý pocit strachu, ktorý prichádza, tým sa stávame ľahšími a tým viac lásky k životu cítime.