Niekedy sa stáva, že sa zjednotím. V nejakej vzácnej chvíli. Hľadím na oceán, na tú jeho nesmiernu divokosť - a náhle zabudnem na svoju rozpoltenosť. Uvoľním sa. Keď pochodujem kopcami, hľadím na panenský čistý sneh na vrcholkoch hôr a zrazu ma obklopí chlad a ja nemusím nič predstierať, pretože nie je pred kým. Spojím sa. Alebo sa spojím počúvaním krásnej hudby. Kedykoľvek, v akejkoľvek situácii, keď sa stanem jednou, ma prestúpi a obklopí mier a pokoj a radosť a blaženosť. Som naplnená.