Terapeutické poradenstvo.
Nemusíš ísť nikam, aby si bol spokojný. Musíš len zmeniť postoj k miestu a ľuďom tam, kde si.
Stavaj na vernosti k sebe, vybuduj si dôveru k svojmu vnútornému hlasu. Uplatni vo svojich činoch vlastné pocity a nálady, aby si dosiahol konkrétne výsledky. Až na plodoch spoznáš svoje skutočné city.
Pokús sa milovať druhých v ich prirodzenosti, so všetkými emóciami, ktoré k Tebe patria. Či už sú to pocity náklonnosti alebo odmietnutia.
Ver si a ľúb sa o čosi viac. Ty tomu celému dávaš zmysel.
Naše bytie je neustály dych života. Dych je život a život je dych. Je to dar, ktorý nám pomáha existovať, ktorý nám ukáže, keď sme sa vychýlili z rovnováhy a dokáže nás navrátiť späť do života.
Dych je obrovský liečiteľ a pomocník na našej ceste a máme ho stále k dispozícii. Venujte pozornosť svojmu dychu a vráťte sa vďaka nemu do zdravia a pohody.
Pri mori je každý deň upokojujúco rovnaký. Východ a západ slnka. Čajky poletujú. Krabíky klepotajú. Jašterice sa schovávajú. Slanosť vody pretrváva deň i noc. V tomto okamihu je ukryté zabudnutie. Zotrvávaj v priestore tejto čistej nemennosti. Kdekoľvek práve si.
Zajtrajška sa nebojíme, tak prečo sa bojíme budúcnosti, ktorá ani neexistuje? Nevieme, čo bude zajtra, ale ráno nás vždy sviežo privíta, nepýta sa na povolenie, len príde a je na nás, ako s ním naložíme, či v strachu alebo s odhodlaním nový úsvit privítame.
Naučiť sa pustiť všetky predstavy a očakávania je základom na prijatie života takého, aký práve je. Prijať, že ja to mám tak a je to úplne v poriadku. Nech je to akokoľvek bizarný životný príbeh, ktorý sa vymyká všetkým storkám naokolo.
Vybehnúť von a prežiť prítomnosť plávajúc na vlnách života, prináša so sebou plynulosť a oddanosť. Ako keď si ľahneš na hladinu vody a necháš sa unášať. Jasné, že občas Ti vlna žblnkne do nosa, možno sa aj rozkašleš a zaštípu Ťa oči, ale vo svojej podstate sa necháš viesť, lebo len vtedy narazíš na tú najkrajšiu pláž a vypľuje Ťa to práve na tom Tvojom brehu. A to hlavou nevymyslíš.
A že sa pritom cítiš tak sám/sama? Pod pocitom samoty je túžba našej duše po spojení s prírodou, plynutím v prítomnom okamihu. Keď sme vonku, spájame sa so všetkým živým v mnohých podobách. Vystupujeme z vnútornej samoty a zdieľame cez srdce svoje bytie.
Nedobrovoľná izolácia je utrpením.
Ak sa chceme vyliečiť, potrebujeme byť vonku, na vzduchu, v prírode, súčasťou sveta, života, ktorý plynie. Tam sa každá samota končí a posúvame sa k spojeniu s niečím, čo nás prevyšuje.
Tvoj život je viac než len to, čo si myslíš, že je. Žiješ pre niečo, čo Ťa presahuje. Poď do toho naplno, nemáš čo stratiť. A naplno znamená aj úplne pozvoľna a bez zbytočných konštruktov.
Zdroj mojej hodnoty je vo mne bez ohľadu na to, ako vyzerám alebo čo robím. To, kto som ja, je najväčšia hodnota. A nič ju neprevyšuje ani neponižuje.
Buď občas Alica-opica a možno aj škorica🐵
To je sila, nie slabosť. Je rozdiel medzi citlivosťou a precitlivelosťou. Keď sme citliví, nemáme potrebu v sebe zadržiavať a hromadiť emócie, pocity, myšlienky, postoje. Nevytvárame si odpor k druhým a svetu. Energia prúdi voľne a cítime sa. Ja Ťa cítim. Ako sa vraví, keď sa neuvidíme, tak sa nahmatáme. Citlivosť je našich 5 zmyslov a otvára ten šiesty. Rastie, keď rastieme aj my. Akonáhle je z nás stojatá voda, tuchneme, zaprdievame a nehýbeme sa, stávame sa necitlivými.
Citlivosť nám pomáha byť ľudskejšími, uzemňuje nás a uzdravuje. Ukazuje, že dokážeme fungovať v priestore s druhými. Sme vnímavejší, tak sa každý na nás lepí. Všetci chcú byť prijímaní a videní, v priestore citlivého človeka je to jedinečná príležitosť. Cíť ma a uviď ma, ach, túžim po tom najviac na svete. Citlivosť neuniká, zostáva a rozumie. Neubi ju palicou. Pre tentokrát neuteč. Zostaň a zdieľaj, čo sa s Tebou deje.
Je čas, aby sme sa stali rodičmi sami sebe. Vedeli si povedať dosť alebo pohni sa, už si v predĺžení. Citlivosť vie, kedy potrebuješ pomoc a bez hanby o ňu požiada. Rozpúšťa nenávisť a nevyhľadáva tmavé kúty bolesti. Citlivosť je sila otvorenosti. Je ako výdych po zadržaní dychu. Citliví ľudia ovládajú umenie správneho prístupu. Ako pristupovať k veciam správnym spôsobom? Byť láskavý, ale aj prísny, keď treba. Citlivosť je dar, nie prekliatie.
Citlivý človek je poslucháč. Počúva oboma ušami. Dovolí Ti najprv si vytvoriť vlastný priestor dôvery, k nemu, k situácii, krúži okolo ako čajka a vyčká, kým nepovieš: Som pripravený/á. A potom sa Ťa dotkne. Netlačí na Teba, nechá Ťa byť svojím. Citlivosť okamžite rozpozná nerovnováhu. To, že nám potom hlava do toho kecá je iná vec, ale citlivosť vie, čo nám už neslúži. V tlaku sa necíti dobre. Omdlieva. Je jej zle.
Citlivosť sa rada učí. Je to umenie, ktoré dokážeš rozvinúť a keď sa naučíš citlivosti, budeš v pohode. Zraniteľný, otvorený a nahý, ale tak skutočne silný a spojený so životom. Budeš cítiť, ako Tebou prenikne aj jemný vánok, aký si ľahký, priechodný a vzdušný, ako mäkkosť premení nielen Tvoje srdce, ale i telo. Citlivosť nás jedného dňa povedie naspäť domov. Otvorme jej dvere, prosím.
#citlivost #sensitivity
